Dobrý deň, prosím o vysvetlenie zúženia a rozšírenia bezpodielového spoluvlastníctva. Z čoho vychádza tvrdenie, že zúženie alebo rozšírenie bezpodielového spoluvlastníctva je možné iba do budúcnosti a nie spätne? Ďakujem. Vysvetlenie: Zúženie a rozšírenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov znamená zmenu rozsahu majetku, ktorý patrí obom manželom spoločne. Zúžením sa rozsah tohto majetku zmenšuje, rozšírením sa naopak zväčšuje. Podľa slovenského právneho poriadku je možné meniť bezpodielové spoluvlastníctvo len do budúcnosti. Znamená to, že ak sa manželia rozhodnú zúžiť alebo rozšíriť spoločný majetok, táto zmena sa týka len majetku, ktorý nadobudnú po uzatvorení príslušnej dohody alebo po rozhodnutí súdu. Dôvodom je ochrana právnej istoty tretích osôb a zachovanie predvídateľnosti právnych vzťahov. Ak by zmena platila spätne, narušila by sa istota osôb, ktoré už nadobudli majetkové práva voči manželom na základe doterajšieho stavu. Preto zákon stanovuje, že rozšírenie alebo zúženie bezpodielového spoluvlastníctva platí vždy len do budúcnosti (ex nunc) a nie spätne (ex tunc). Ak by ste mali ďalšie otázky, rád Vám ich zodpoviem.
Zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, účinný od 1.4.1964, upravil majetkové spoločenstvo manželov ako bezpodielové spoluvlastníctvo. Zákon vychádzal v § 148 ods. l a 2 z toho, že bezpodielové spoluvlastníctvo zaniká až so zánikom manželstva a za trvania manželstva mohol len súd zo závažných dôvodov na návrh niektorého z manželov bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť. Až novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb., účinná od 1.1.1992, umožnila modifikácii bezpodielového spoluvlastníctva dohodou manželov, keď v § 143a stanovila, že manželia môžu dohodu rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva, ďalej že môžu vznik bezpodielového spoluvlastníctva vyhradiť až ku dňu zániku manželstva, a že tieto dohody vyžadujú formu notárskej zápisnice. Napriek určitým počiatočným pochybnosti sa výklad § 143a ods. l OZ ustálil tak, že zákonodarca mal na mysli zúženie spoluvlastníctva len k veciam, ktoré by sa predmetom bezpodielového spoluvlastníctva mali stať až v budúcnosti. Ústavný súd ČR uviedol najprv v náleze z 18.1.1996, sp.zn. I. ÚS 86/95, zverejnenom pod č. 6, zväzok 5 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu ČR, že dohoda podľa ustanovenia § 143a Občianskeho zákonníka sa môže týkať len majetku nadobudnutého v budúcnosti (teda po uzatvorení takejto dohody), nemôže však zahŕňať majetok, ktorý bol nadobudnutý pred jej uzatvorením; nemožno teda takou dohodou spätne meniť vlastníctvo už raz priznané. Tiež v náleze zo 14.2.1996, sp. zn. II. ÚS 104/95, publikovanom pod č. 8, zväzok 5 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu, Ústavný súd dospel k záveru, že novela Občianskeho zákonníka neruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a tiež nestanoví žiadny iný spôsob jeho zániku ako ten, ktorý je uvedený v § 148 ods. l OZ. Podľa § 143a ods. l OZ sa manželia môžu dohodnúť iba na rozšírení alebo zúžení zákonom stanoveného rozsahu BSM, bez toho, aby ho mohli touto cestou odstrániť. Tiež formulácia zákonom určený rozsah BSM svedčí o tom, že zákonodarcovi nejde o odstránenie, ale o spružnenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov pro futuro. Manželia môžu buď vyhradiť vznik BSM až ku dňu zániku manželstva a vymedziť si tak majetkovú autonómiu počas manželstva až do okamihu jeho zániku as výnimkou spoločného majetku ku dňu zániku manželstva. Môžu však tiež zákonom stanovený rozsah BSM rozšíriť alebo zúžiť. Z formulácie zákona a z kontextu tejto formulácie vyplýva aj tu zameranie vo vzťahu k budúcnosti. Toto poňatie podporuje aj požiadavka istoty tretích osôb. Ako vyplýva zo stanoviska Ústavného súdu z 10. septembra 1996, sp. zn. Pl.ÚS-st.-2/96, vo veci odlišného právneho názoru II. senátu vo veci II. ÚS 104/95, publikovaného na internetových stránkach Ústavného súdu plénum verifikovalo stanovisko I. senátu vo veci vedenej pod sp. zn. II . ÚS 104/95, podľa ktorého dohody podľa § 143a OZ možno uzatvárať len ohľadom majetku, ktorý má byť v budúcnosti nadobudnutý. V súlade s § 143a ods. l OZ mohli manželia uzavrieť dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva, podľa ktorej vec (alebo veci) v budúcnosti zhotovené z ich spoločných prostriedkov, nadobudol jeden z manželov do svojho výlučného vlastníctva. Takto získaná vec sa vôbec nestala predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Ak k tejto veci bezpodielové spoluvlastníctvo nevzniklo, potom nemožno uvažovať ani o tom, že by týmto zúžením bezpodielové spoluvlastníctvo čiastočne zaniklo. K takejto veci nemožno vyporiadavať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Až pri úplnom zániku bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré spravidla nastáva zánikom manželstva, t.j. rozvodom alebo smrťou jedného z manželov (§ 148 ods. 1 OZ), možno vykonať vyporiadanie podľa zásad vymedzených v § 150 OZ. Spoločné prostriedky vynaložené na vec nadobudnutú jedným z manželov na základe dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva sa potom vyporiadajú ako investície spoločne vynaložené na oddelený majetok manžela. (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2406/2004)
JUDr. Milan Ficek
Advokát, zakladateľ advokátskej kancelárie Ficek & Partners
JUDr. Milan Ficek pôsobí v advokácii od roku 2010 a je zapísaný v zozname Slovenskej aj Českej advokátskej komory. Pravidelne vystupuje v televízii JOJ v rubrike Právna poradňa a právne komentáre poskytuje aj pre televízie Markíza, TA3 a STVR. Jeho odborné články a vyjadrenia boli publikované v prestížnych médiách ako Forbes, Hospodárske noviny, Trend či portál Nehnuteľnosti.sk. Pod jeho vedením sa Ficek & Partners zaradila medzi významné advokátske kancelárie na Slovensku, známe vysokou odbornosťou a dôrazom na praktickú a zrozumiteľnú právnu pomoc.
