Odpoveď: Zúženie a rozšírenie bezpodielového spoluvlastníctva

Zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, účinný od 1.4.1964, upravil majetkové spoločenstvo manželov ako bezpodielové spoluvlastníctvo. Zákon vychádzal v § 148 ods. l a 2 z toho, že bezpodielové spoluvlastníctvo zaniká až so zánikom manželstva a za trvania manželstva mohol len súd zo závažných dôvodov na návrh niektorého z manželov bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť. Až novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb., účinná od 1.1.1992, umožnila modifikácii bezpodielového spoluvlastníctva dohodou manželov, keď v § 143a stanovila, že manželia môžu dohodu rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva, ďalej že môžu vznik bezpodielového spoluvlastníctva vyhradiť až ku dňu zániku manželstva, a že tieto dohody vyžadujú formu notárskej zápisnice.

Napriek určitým počiatočným pochybnosti sa výklad § 143a ods. l OZ ustálil tak, že zákonodarca mal na mysli zúženie spoluvlastníctva len k veciam, ktoré by sa predmetom bezpodielového spoluvlastníctva mali stať až v budúcnosti. Ústavný súd ČR uviedol najprv v náleze z 18.1.1996, sp.zn. I. ÚS 86/95, zverejnenom pod č. 6, zväzok 5 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu ČR, že dohoda podľa ustanovenia § 143a Občianskeho zákonníka sa môže týkať len majetku nadobudnutého v budúcnosti (teda po uzatvorení takejto dohody), nemôže však zahŕňať majetok, ktorý bol nadobudnutý pred jej uzatvorením; nemožno teda takou dohodou spätne meniť vlastníctvo už raz priznané. Tiež v náleze zo 14.2.1996, sp. zn. II. ÚS 104/95, publikovanom pod č. 8, zväzok 5 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu, Ústavný súd dospel k záveru, že novela Občianskeho zákonníka neruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a tiež nestanoví žiadny iný spôsob jeho zániku ako ten, ktorý je uvedený v § 148 ods. l OZ. Podľa § 143a ods. l OZ sa manželia môžu dohodnúť iba na rozšírení alebo zúžení zákonom stanoveného rozsahu BSM, bez toho, aby ho mohli touto cestou odstrániť. Tiež formulácia zákonom určený rozsah BSM svedčí o tom, že zákonodarcovi nejde o odstránenie, ale o spružnenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov pro futuro. Manželia môžu buď vyhradiť vznik BSM až ku dňu zániku manželstva a vymedziť si tak majetkovú autonómiu počas manželstva až do okamihu jeho zániku as výnimkou spoločného majetku ku dňu zániku manželstva. Môžu však tiež zákonom stanovený rozsah BSM rozšíriť alebo zúžiť. Z formulácie zákona a z kontextu tejto formulácie vyplýva aj tu zameranie vo vzťahu k budúcnosti. Toto poňatie podporuje aj požiadavka istoty tretích osôb. Ako vyplýva zo stanoviska Ústavného súdu z 10. septembra 1996, sp. zn. Pl.ÚS-st.-2/96, vo veci odlišného právneho názoru II. senátu vo veci II. ÚS 104/95, publikovaného na internetových stránkach Ústavného súdu plénum verifikovalo stanovisko I. senátu vo veci vedenej pod sp. zn. II . ÚS 104/95, podľa ktorého dohody podľa § 143a OZ možno uzatvárať len ohľadom majetku, ktorý má byť v budúcnosti nadobudnutý.

V súlade s § 143a ods. l OZ mohli manželia uzavrieť dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva, podľa ktorej vec (alebo veci) v budúcnosti zhotovené z ich spoločných prostriedkov, nadobudol jeden z manželov do svojho výlučného vlastníctva. Takto získaná vec sa vôbec nestala predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Ak k tejto veci bezpodielové spoluvlastníctvo nevzniklo, potom nemožno uvažovať ani o tom, že by týmto zúžením bezpodielové spoluvlastníctvo čiastočne zaniklo. K takejto veci nemožno vyporiadavať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Až pri úplnom zániku bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré spravidla nastáva zánikom manželstva, t.j. rozvodom alebo smrťou jedného z manželov (§ 148 ods. 1 OZ), možno vykonať vyporiadanie podľa zásad vymedzených v § 150 OZ. Spoločné prostriedky vynaložené na vec nadobudnutú jedným z manželov na základe dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva sa potom vyporiadajú ako investície spoločne vynaložené na oddelený majetok manžela. (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2406/2004)