Vysporiadanie BSM

Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

§ 149

(1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

(2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

(3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

(4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

(5) Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

Ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, vykoná sa jeho vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Okrem prípadu, keď toto majetkové spoločenstvo zaniká smrťou manžela a keď vyporiadanie vykoná ex offo súd podľa § 175a a nasl. OSP, riešenie právnej situácie po zániku bezpodielového spoluvlastníctva je ponechané predovšetkým na vôľu účastníkov, pretože aj súdne konanie týkajúce sa jeho vyporiadania je návrhovým (dispozitívnym) konaním. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve jedného z spoluvlastníkov a ktoré vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve druhého spoluvlastníka, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve oboch a v akom pomere.

Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, a to podľa zásad uvedených v § 150. Hovoríme o tzv. vyporiadaní v širšom slova zmysle. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Tento čas je rozhodujúci aj pre posúdenie stavu vecí, ako je napríklad ich vek, miera opotrebenia a pod. Pri určení ceny vecí je však rozhodujúci čas vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa vykonáva ich vyporiadanie (§ 154 ods. 1 OSP). Právne účinky vyporiadania nastávajú dňom, keď došlo k dohode o vyporiadaní, prípadne keď nastala právoplatnosť súdneho rozhodnutia o vyporiadaní alebo o schválení zmieru, alebo márnym uplynutím trojročnej lehoty, na základe čoho platí nevyvrátiteľná právna domnienka o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva spôsobom uvedeným v ustanovení § 149 ods. 4.

 

Možno rozlišovať tri spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to vyporiadanie

a) dohodou manželov,

b) súdnym rozhodnutím a

c) uplynutím doby.

Ustanovenie § 149 ods. 1 a § 150 sa vzťahuje na všetky uvedené spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.

Dohoda manželov o BSM

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou je najprirodzenejším a aj najbežnejším spôsobom vyporiadania medzi manželmi; na túto dohodu sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.). Ak dôjde k uzavretiu takejto dohody, manželia sú povinní vydať si na požiadanie potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Na splnenie tejto zákonnej povinnosti má každý z manželov nárok, preto sa ho možno domáhať aj žalobou na nahradenie vôle podľa ustanovenia § 161 ods. 3 OSP, a to jednak na vyslovenie povinnosti vydať potvrdenie a jednak určiť aj obsah tohto potvrdenia.

Ak sú predmetom dohody iba hnuteľné veci, právna úprava nepredpisuje určitú formu (preto ju možno uzavrieť písomne, ústne i konkludentne). Ak sú však jej predmetom nehnuteľnosti, dohoda musí mať písomnú formu a účinnosť nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností. Súdna prax však zastáva názor, že pre dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov Občiansky zákonník neustanovuje formu tejto dohody, takže bezpodieloví spoluvlastníci sa môžu dohodnúť písomne, ústne i konkludentne (teraz § 149a OZ). K dohode môže dôjsť aj tak, že bezpodieloví spoluvlastníci, hoci aj mlčky, zhodne vychádzajú z toho, že do výlučného osobného vlastníctva každého z nich pripadnú tie veci, ktoré každý z nich mal v čase vyporiadania vo svojej dispozícii a vo svojom užívaní. Nemožno však vylúčiť, že bezpodieloví spoluvlastníci napríklad v písomne uzavretej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva menovite uvedú len niektoré veci alebo iné majetkové hodnoty, a to, komu z nich pripadnú, ale k tejto dohode pripoja vyhlásenie o tom, že voči sebe nemajú ďalšie nevyporiadané nároky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. (R 62/1974)

Existencia dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bráni vyhoveniu návrhu na jeho vyporiadanie súdnym rozhodnutím. Právne účinky takejto dohody nastávajú dňom jej uzavretia. Podľa doterajšej judikatúry vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou je platné len vtedy, keď sa týka všetkých vecí patriacich do tohto majetkového spoločenstva, došlo k nej uno actu a po zániku tohto majetkového spoločenstva.

Domnievame sa, že nie je účelné postupovať vo všetkých uvedených prípadoch podľa doterajšej súdnej praxe jednak pre jej nepoužiteľnosť z hľadiska de lege lata, ale aj z hľadiska presadzovania vôle účastníkov vykonať vyporiadanie aj k jednotlivým veciam a len v prípade, keď sa manželia nedohodli, prichádza do úvahy rozhodnutie súdu na návrh niektorého z nich. Argumenty na takúto úvahu sa objavili už od účinnosti zákona č. 131/1982 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník. Podľa tejto novelizácie sa uplynutím trojročnej zákonnej lehoty uplatnil právny režim § 149 ods. 4 na tú časť nevyporiadaného majetku bývalých manželov, ktorý sa aj napriek snahe súdu zistiť a vyporiadať všetok majetok nezahrnul do súdneho rozhodnutia (ale ani do dohody účastníkov). Už v tom čase časť právnej teórie pripúšťala výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je platná.Aj v súčasnosti preto treba rešpektovať vôľu strán, ktoré sú ochotné uzavierať dohody týkajúce sa aj vyporiadania jednotlivých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, s tým, že len v sporných veciach (nevyporiadaného zvyšku) bude rozhodovať súd.Rovnako je v súlade so zákonom reálne presadzovať takú interpretáciu uzavierania dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, podľa ktorej aj rozvádzajúci sa manželia môžu platne uzavrieť takúto dohodu s odkladacou (suspenzívnou) podmienkou (§ 34) k okamihu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ich rozvodom. To znamená, že až splnením suspenzívnej podmienky nastane situácia, ako keby dohodu uzavreli jej účastníci už ako rozvedení manželia.

Občiansky zákonník neustanovuje, dokedy je možno uzavrieť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Takéto právo sa nepremlčuje (§ 100 ods. 2), lebo ide o výkon vlastníckeho práva. Ak však k uzavretiu dohody nedôjde do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva a v tejto lehote nebol podaný ani návrh na jeho súdne vyporiadanie, dochádza zo zákona (ex lege) k vyporiadaniu podľa § 149 ods. 4, a tým zaniká možnosť vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa nášho názoru možno platne uzavrieť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva aj vo forme zmluvy v prospech tretej osoby (napr. v prospech detí). Táto zmluva by vychádzala z § 50. Tretia osoba by z tejto zmluvy bola oprávnená okamihom, keď by s ňou prejavila súhlas a keď by nastali aj ostatné podmienky ustanovené zákonom (napr. u maloletých detí schválenie súdom a pod.).

Súdne vysporiadanie BSM

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy v prípade, keď nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a neuplatnila sa ani zákonná domnienka ustanovená v § 149 ods. 4. Občianske súdne konanie sa začína len na návrh, ale súd nie je viazaný návrhmi účastníkov (ide o tzv. iudicium duplex) v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať. Je však povinný zisťovať, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, lebo vyporiadanie sa musí týkať celého majetku. Pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa vyporiadajú primerane podľa § 149 a 150 (pozri § 853). Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka len vzťahov medzi manželmi a nijako nemôže zasahovať do práv a povinností tretích osôb. Vo výroku súdneho rozhodnutia nemožno vysloviť, že jeden z manželov je povinný vrátiť pôžičku či iné plnenie tretím osobám, a pod. Súdne rozhodnutie má konštitutívny charakter.V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno vyporiadať ani tie majetkové vzťahy, ktoré sa síce týkajú bývalých manželov, avšak nevznikli v súvislosti s ich majetkovým spoločenstvom, okrem prípadu, keď aj tieto vzťahy účastníci urobia predmetom súdneho konania na základe samostatného návrhu alebo vzájomného návrhu (§ 79 ods. 1, § 97 ods. 1 a § 98 OSP).

V prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva smrťou jedného z manželov pripraví všetky potrebné podklady pre vynesenie súdneho uznesenia, ako aj návrh na uznesenie v rámci svojej činnosti notár, ktorý je na prejednanie konkrétneho dedičstva poverený súdom (§ 175a a nasl. OSP). V rámci tohto konania o dedičstve bude vykonané aj vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Súd určí, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo pozostalému manželovi (§ 175l ods. 1 OSP). Ak rozhodnutie závisí od skutočnosti, ktorá zostala medzi pozostalým manželom a niektorým z dedičov sporná, postupuje súd podľa § 175k ods. 3 OSP.

Na vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva zaniknutého vyhlásením konkurzu je oprávnený správca konkurznej podstaty. Správca je oprávnený podať aj návrh na vyporiadanie takého bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Dohodu o jeho vyporiadaní je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného súdom (§ 53 ods. 2 ZKR).

Ďalším osobitným prípadom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je vyporiadanie v prípade výroku trestného súdu o prepadnutí majetku podľa § 59 ods. 3 TZ. Ten z manželov, ktorý bol takto právoplatne odsúdený, prestáva byť spoluvlastníkom veci z tohto majetkového spoločenstva. Na jeho miesto nastupuje štát, s ktorým treba vykonať vyporiadanie.

Je vhodné uviesť aj rozhodnutie súdu podľa ktorého, okolnosť, že si každý z rozvedených manželov ponechal po rozvode manželstva niektoré veci zo spoločného majetku (hoci v prihližne rovnakej hodnote), bez ďalšieho ešte neodôvodňuje záver, že medzi nimi bola uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. (R 73/1968)

Vysporiadanie BSM uplynutím doby podľa § 149 ods.4

Z dôvodov právnej istoty a bezpečnosti občianskoprávnych vzťahov zákon ustanovil trojročnú lehotu, v ktorej účastníci môžu predmet bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadať dohodou alebo podať návrh na súd. Ak táto lehota márne uplynie, nastanú zákonné účinky vyporiadania uvedené v § 149 ods. 4, ktoré bránia trvaniu nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva po neobmedzenú dobu. Musia však byť splnené určité predpoklady, na základe ktorých môže dôjsť k tomuto spôsobu vyporiadania. Týmito predpokladmi sú:

 

1. existencia nevyporiadaného majetku, ktorý tvoril bezpodielové spoluvlastníctvo, a to buď celého alebo jeho časti,
2. skutočnosť, že obaja manželia musia byť živí alebo od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva do úmrtia jedného z nich musí uplynúť trojročná lehota, inak sa vyporiadanie vykoná v konaní o dedičstve,
3. manželstvo musí zaniknúť rozvodom alebo musí dôjsť k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva súdom podľa § 148 ods. 2, prípadne podľa § 148a ods. 2, či vyslovením trestu prepadnutia majetku (§ 59 ods. 3 TZ).

Ak sú tieto podmienky splnené, márne uplynutie trojročnej lehoty zakladá nevyvrátiteľnú právnu domnienku, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva výlučne užíva ako vlastník pre svoju potrebu alebo potrebu svojej rodiny a domácnosti. Preto ak určitú hnuteľnú vec na konci ustanovenej trojročnej lehoty užíva len jeden z bývalých manželov, pričom sa toto užívanie nedeje proti vôli druhého manžela, alebo ak sa na konci tejto lehoty vytvoril faktický stav trvalého nerušeného užívania veci len jedným z manželov, možno konštatovať, že tento manžel vec užíva výlučne ako vlastník pre svoju potrebu. Ak sa takýto skutkový záver nepotvrdí, hnuteľná vec sa uplynutím trojročnej lehoty stane predmetom podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, ktorých podiely sú rovnaké.

V prípade nehnuteľných vecí márne uplynutie trojročnej lehoty zakladá nevyvrátiteľnú právnu domnienku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov s rovnosťou podielov.  Ustálená judikatúra uvádza, že ak manželia po dobu troch rokov od rozvodu užívali spoločný byt aj s bytovým zariadením tak, že každý z nich užíval vyčlenené časti bytu a zvyšok bytu užívali spoločne bez toho, aby si vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou alebo aby podali na súd návrh na jeho vyporiadanie, došlo k vyporiadaniu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v spoločnom byte zo zákona podľa § 149 ods. 4 OZ tak, že veci užívané vo vyčlenených častiach bytu nadobudol každý z nich do výlučného vlastníctva a veci v spoločne užívaných častiach bytu nadobudli do podielového spoluvlastníctva. (R 101/1999)

Pokiaľ ide o ostatné spoločné majetkové práva a povinnosti bývalých manželov (napr. v prípade spoločných vkladov, dlhov, pohľadávok, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva), platí tiež nevyvrátiteľná právna domnienka, že bývalí manželia sú z týchto ostatných majetkových práv a povinností vo vzájomnom vzťahu oprávnení a zaviazaní v rovnakom pomere.

Podľa súdnej praxe, ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli, a o ich spoločnom majetku platí to, čo je ustanovené v § 149 ods. 4 OZ, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako polovicu), môže žalobou na súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu. (R 22/1992)

Konkurz a BSM

Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii obsahuje osobitnú úpravu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V jej rámci je na vykonanie vyporiadania tohto majetkového spoločenstva, ktoré zaniklo vyhlásením konkurzu [§ 53 cit. zákona], namiesto manžela (úpadcu) oprávnený správca, a to vrátane podania návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného súdom (§ 53 ods. 2 ZKR). Vyhlásenie konkurzu má niekedy vplyv aj na pred vyhlásením konkurzu vyporiadané a zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. Napríklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavreté v posledných šiestich mesiacoch pred vyhlásením konkurzu sú neplatné, lebo vyporiadanie možno vykonať len v rámci konkurzného konania [§ 53 ods. 3 písm. a) ZKR]; ak sa už začalo konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, do konania namiesto úpadcu vstupuje správca, a to dňom vyhlásenia konkurzu [§ 53 ods. 3 písm. b) ZKR]; ak sa také konanie ešte nezačalo, správca je povinný bezodkladne podať návrh na toto vyporiadanie namiesto úpadcu [§ 53 ods. 3 písm. c) ZKR]. Ak však došlo k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva dohodou už v čase šiestich mesiacov pred vyhlásením konkurzu alebo ak došlo k jeho vyporiadaniu súdnym rozhodnutím či uplynutím trojročnej lehoty (§ 194 ods. 4), hoci aj v čase šiestich mesiacov pred vyhlásením konkurzu, vyporiadanie je právne účinné a v konkurznom konaní sa už nebude prejednávať.

 

Majetok bývalých manželov, ktorý nebol zahrnutý v dohode o vyporiadaní BSM

Novela Občianskeho zákonníka (zákon č. 379/2008 Z.z.) s účinnosťou od 1. novembra 2008 doplnila do tohto ustanovenia nový odsek 5. Táto úprava odstraňuje pochybnosti či právnu neistotu o tom, aký právny režim sa vzťahuje na ten spoločný majetok bývalých manželov, ktorý nebol zahrnutý v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo v rozhodnutí súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na tento majetok sa vzťahuje zásada o vyporiadaní uvedená v odseku 4. To sa týka aj prípadov, keď sa o rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva rozhoduje v dedičskom konaní, resp. aktuálnejšie to bude v obnovenom dedičskom konaní po smrti jedného z manželov. V zmysle § 879k sa ustanovenie odseku 5 použije na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť alebo dohoda medzi bývalými manželmi bola uzavretá po 31. októbri 2008. Takéto obmedzenie účinnosti tohto ustanovenia, podľa nášho názoru, nie je dôvodné. Naopak, bolo treba umožniť jeho aplikáciu na všetky existujúce prípady objaveného majetku, bez ohľadu na to, či bola medzi bývalými manželmi uzavretá dohoda alebo či rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť. Napokon ani výkladom doterajšej právnej úpravy týkajúcej sa majetku, ktorý sa nezahrnul do dohody manželov uzavretej do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ktorý nebol zahrnutý v rozhodnutí súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemožno dospieť k inému záveru než k tomu, čo sa zakotvilo do odseku 5.

 Ďalšia judikatúra:

Ak správa katastra pred vydaním rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezisťovala, z akého dôvodu bola dohoda uzavretá po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty ustanovenej v ustanovení § 149 ods. 4 OZ, vychádzala z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo bolo dôvodom, aby súd zrušil jej rozhodnutie a vec jej vrátil na ďalšie konanie. (R 22/2008)

Ak do troch rokov od zániku manželstva zaniklo spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve (§ 705 ods. 2 OZ), môže sa po uplynutí tohto obdobia ten z rozvedených manželov, ktorý sa nestal členom družstva, úspešne domáhať voči druhému manželovi zaplatenia polovice hodnoty členského podielu titulom vyporiadania spoločného majetkového práva za použitia analógie § 142 ods. 1 OZ. Toto majetkové právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Premlčacia doba začína plynúť nasledujúci deň po dni, od ktorého uplynuli tri roky od zániku manželstva. (R 27/2008)

Rozhodovanie súdov o pripustení späťvzatia návrhu na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v čase, keď od zániku tohto spoluvlastníctva uplynula doba dlhšia ako tri roky. (R 11/1992)

 

(Komentár IURA, ASPI)

---