Vyporiadanie spoluvlastníctva - právna poradňa
Vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
§ 150
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Toto ustanovenie svojou široku formuláciou i exemplifikatívnym výpočtom zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súdom umožňuje, aby majetkové vzťahy manželov k spoločnému majetku upravili čo najspravodlivejšie v súlade s dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Súdy pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva môžu teda odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití § 143.
Zo zásad uvedených v tomto ustanovení treba vychádzať nielen v prípade, keď vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vykonáva na návrh jedného z manželov súd, ale aj vtedy, keď k vyporiadaniu spoločného majetku dôjde mimosúdnou dohodou manželov (pozri vysvetlivky k § 149) alebo v prípade, keď v konaní o vyporiadanie spoločného majetku účastníci o vyporiadaní uzavrú súdny zmier (§ 99 OSP).
Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode (teda nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Táto doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.). Okamih, keď dôjde k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva (§ 154 ods. 1 OSP). Avšak tomu, kto určitú vec od zániku bezpodielového spoluvlastníctva do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady tu idú predovšetkým na jeho vrub. Len pri veciach, ktoré má jeden z manželov vydať druhému manželovi, sa musia určiť obidve ceny a rozhodnúť o tom, na čí vrub pôjde opotrebenie, resp. iné zmeny alebo záväzky spojené s vecou.
Cena majetku v BSM
Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité určiť správne ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku. Cena, za ktorú možno predať nehnuteľnosť, sa určuje dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim. S účinnosťou od 1. januára 2004 bola zrušená vyhláška č. 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, na základe ktorej znalec do uvedeného dátumu určoval cenu (tzv. vyhlášková cena). V súčasnosti znalec určuje tzv. všeobecnú cenu podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Pojmom všeobecná cena sa rozumie cena, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosť (ale aj hnuteľnosť) podľa ponuky a dopytu v mieste, kde leží, a v čase jej nadobudnutia.
Podľa rozhodnutia súdu pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Medzi hodnoty, ktoré treba v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadať, patrí aj zostatková hodnota členského podielu v družstevnom byte, ale len za predpokladu, že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo k platnému prevodu členských práv a povinností. Ak došlo k ich prevodu do vyporiadania, treba zahrnúť hodnotu prevodom zaň získanú, vyjadrenú spravidla peňažným ekvivalentom. (R 25/1998 (Zo súdnej praxe))
Z ustanovenia § 150 pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyplývajú tieto zásady:
Základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.). Kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Aj v tomto prípade však platí, že každú výnimku treba vykladať reštriktívne. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. To však neznamená, že pri vyporiadavaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok. Pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, sa prihliadne na zníženú (redukovanú) hodnotu veci (napr. v dôsledku jej spoločného užívania) pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov. Pri vyporiadní sa prihliadne aj na potreby maloletých detí. Právna úprava však na rozdiel od vecí, ktoré slúžia osobným potrebám len jedného z manželov, neustanovuje, že predmety, ktoré slúžia osobným potrebám maloletých detí, sú ich vlastníctvom. Tak to je len v prípade, keď deti alebo niektoré z nich nadobudli niektoré veci darovaním, na základe dedenia a pod. Prihliadnutie na potreby maloletých detí sa prejaví v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé veci zo spoločného majetku do vlastníctva v súvislosti s tým, či na čas po rozvode mu deti boli alebo neboli zverené do ďalšej výchovy. Pri vyporiadaní sa ďalej prihliadne na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie. Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z bývalých spoluvlastníkov. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však taký postup nie je účelný. V takom prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané len jednému manželovi a aby - ak je ich hodnota vyššia, než jeho podiel na spoločnom majetku - mu bola uložená povinnosť tento rozdiel vyrovnať druhému manželovi v peniazoch. Nie je vylúčený ani taký spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, že spoločná vec sa prikáže do podielového spoluvlastníctva obidvom bývalým manželom.
Hľadiská uvedené v ustanovení § 150 neplatia pre vyporiadanie uplynutím doby uvedenej v § 149 ods. 4.
Príklady z rozhodovacej praxe súdov:
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého patrí aj rodinný domček, možno podľa okolností konkrétneho prípadu (okrem iného so zreteľom na vyjadrenie účastníkov) vyporiadať - hoci výnimočne - aj tým spôsobom, že súd prikáže rodinný domček do podielového spoluvlastníctva účastníkov. (R 76/1970)
Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v zmysle ustanovení § 149 a § 150 OZ) nedochádza k odplatnému alebo bezodplatnému prevodu ani k prechodu nehnuteľnosti. Niet teda v takomto prípade dôvodu na vyrubenie notárskeho poplatku z prevodu nehnuteľnosti (teraz dane z prevodu nehnuteľnosti podľa § 8 a nasl. zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov - pozn. autora). (R 34/1971)
Ak sa manželia podieľali na opravách alebo úpravách nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve iného občana, potom pre vyporiadanie majetkových vzťahov bývalých manželov je rozhodujúce, či mu vznikla a trvá voči vlastníkovi nehnuteľnosti pohľadávka z toho dôvodu, že na tieto práce vynaložili svoje spoločné prostriedky.
Pri vyporiadaní v zmysle ustanovenia § 150 OZ nemožno prihliadať na sumy, ktoré boli vybrané z vkladnej knižky, na ktorej boli uložené úspory manželov, a spotrebované počas manželstva, pokiaľ však nešlo o prostriedky vynaložené na osobný majetok jedného z manželov alebo o prostriedky, s ktorými sa nakladalo v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 OZ. (R 6/1972)
Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorým za trvania manželstva vzniklo právo spoločného užívania družstevného bytu a spoločné členstvo v družstve, treba prihliadnuť na členský podiel v stavebnom bytovom družstve vo výške zodpovedajúcej zostatkovej hodnote tohto podielu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Ak bola za trvania manželstva jednému z manželov ako pracovníkovi organizácie poskytnutá v záujme získania a stabilizácie pracovných síl pôžička na zloženie členského podielu v stavebnom bytovom družstve, pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba prihliadnuť aj na existenciu a výšku pohľadávky, ktorú má organizácia z dôvodu poskytnutia tejto pôžičky. (R 43/1972)
Ak v priebehu občianskeho súdneho konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov jeden z bezpodielových spoluvlastníkov zomrie a účastníkmi konania sú potom jeho dedičia, nemôže súd rozhodovať o tom, či jednotlivým dedičom z viacerých dedičov zomretého bezpodielového spoluvlastníka pripadnú niektoré veci z vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva, ale rozhodne, že pripadajú do dedičstva po bezpodielovom spoluvlastníkovi. (R 44/1977)
Ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli, a o ich spoločnom majetku platí to, čo je ustanovené v § 149 ods. 4 OZ, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako jednu polovicu), môže žalobou na súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil to, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu. (R 22/1991)
Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadava. Pri oceňovaní obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak z obvyklej ceny v dobe vyporiadania. (R 27/2007)
Súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže zároveň s uložením povinnosti zaplatiť vyčíslenú sumu na vyrovnanie podielu uložiť z tejto sumy aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania; bráni tomu chýbajúci predpoklad na vznik takéhoto nároku - omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu. (R 88/2000)
(Komentár IURA, ASPI)