Podnikanie a BSM

§ 148a

(1) Na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

(2) Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

(3) Ak podnikateľskú činnosť po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonáva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou; ak taká zmluva nebola uzavretá, rozdelia sa príjmy rovným dielom.

 

Je bežné a samozrejmé, že na výkon podnikateľskej činnosti jedného z manželov sa nepoužije len jeho oddelený (samostatný) majetok, ale aj majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to bez ohľadu na to, či tento manžel bude podnikať sám alebo spoločne s inou fyzickou alebo právnickou osobou.

Zákon preto na účely ochrany manžela, ktorý nie je podnikateľom, vyžaduje súhlas druhého manžela na použitie tohto majetku manželom podnikateľom pri začatí podnikania. Vzhľadom na nedostatok výslovnej úpravy tento súhlas možno dať písomne, ústne i konkludentne (mlčky). Začatie podnikania treba hodnotiť v súlade s § 1 a 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ale aj v súlade s § 2 OBZ.

Pod pojmom začatie podnikania treba rozumieť faktické uskutočňovanie ohlasovacej živnosti alebo získanie oprávnenia na vykonávanie zvolenej podnikateľskej činnosti (spravidla živnostenské oprávnenie, oprávnenie podľa osobitných predpisov a pod.). K ďalším právnym úkonom súvisiacim s podnikaním sa už súhlas druhého manžela nevyžaduje, takže ide o výnimku z ustanovenia § 145. Túto zákonnú úpravu nemožno vylúčiť ani dohodou podľa § 143a, a to z dôvodu určitej právnej istoty a pružnosti v obchodných vzťahoch.

So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Ide o špeciálnu úpravu (lex specialis) v pomere k § 148 ods. 2, pretože v tomto ustanovení je dôvod na jeho zrušenie daný priamo zákonom. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Aby sa toto ustanovenie v praxi nezneužívalo, aktívnu legitimáciu na podanie návrhu zákon priznáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom. V prípade, keď sú podnikateľmi obaja manželia, návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva môže podať ktorýkoľvek z nich. Podanie návrhu nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní začatom na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť. Rozhodnutie súdu teda nazávisí od jeho voľnej úvahy, ako to je v prípade podľa § 148 ods. 2. Podľa ustálenej judikatúry, ale súd nemôže zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov podľa § 148a ods. 2 OZ, ak v čase rozhodovania súdu bolo oprávnenie manžela (žalovaného) na podnikateľskú činnosť už zrušené. (R 54/1999)

Po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov ho treba vyporiadať v zmysle § 149 OZ. Predmetom vyporiadania bude všetok spoločný majetok, ktorý bol nadobudnutý do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva. Treba to mať na zreteli najmä v súvislosti s nadobúdaním bytov a nebytových priestorov do vlastníctva podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Ak bol vklad vlastníckeho práva k bytu v prospech oboch manželov povolený až po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva, byt je v podielovom spoluvlastníctve manželov.

 Zákon v odseku 3 upravuje aj rozdelenie príjmov z podnikateľskej činnosti po právoplatnom zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade, keď podnikajúci manžel vykonáva túto činnosť spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom. Toto ustanovenie sa teda nevzťahuje na prípad, keď každý z manželov podniká samostatne. Pomer, akým sa takéto príjmy budú rozdeľovať, určuje zmluva a ak zmluva nebola uzavretá alebo je neplatná pre nedostatok formy, príjmy sa rozdelia rovným dielom. Zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme, čo vyplýva z dikcie ustanovenia § 148a ods. 3. Ak bola teda uzavretá len ústne alebo dokonca len konkludentne, pre nedodržanie formy je absolútne neplatná (§ 40 ods. 1).

(Komentár IURA, ASPI)

---