Užívanie vecí v BSM

Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Z názvu bezpodielové spoluvlastníctvo vyplýva, že každý z manželov je úplným vlastníkom veci, ktorá tvorí predmet ich majetkového spoločenstva, pričom vlastníctvo jedného z manželov je obmedzené rovnakým (úplným) vlastníctvom druhého manžela. Napr. podľa rozhodnutia súdu Za trvania manželstva užívajú obaja manželia spoločné veci v bezpodielovom spoluvlastníctve. Ak je predmetom tohto spoluvlastníctva osobné vozidlo, nemôže sa jeden z manželov domáhať, aby mu druhý manžel vydal doklady k vozidlu, a tak druhého manžela vylúčiť z možnosti spoločného užívania vozidla. (R /421964)

Právo spoločného užívania veci a tomu zodpovedajúca povinnosť spoločného uhradzovania nákladov vyjadruje rovnaké postavenie oboch manželov k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ zákon ustanovuje, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, je tým vyjadrené ich právo, a nie povinnosť veci užívať. Manželia sa môžu dohodnúť na určitom spôsobe užívania. Na rozdiel od dohody podľa § 143a sa na takúto dohodu nevyžaduje osobitná forma, preto sa manželia môžu dohodnúť napríklad aj ústne alebo konkludentne.

Právu spoločne vec užívať zodpovedá povinnosť manželov uhrádzať náklady vynaložené na vec alebo spojené s jej užívaním a udržiavaním. Tieto náklady sa spravidla uhrádzajú v peniazoch, ale nie je vylúčené, že budú predstavovať aj hodnotu práce vynaloženej na udržiavanie a zachovanie veci. Úhrada týchto nákladov sa spravidla uskutočňuje v rámci hospodárenia s bezpodielovým spoluvlastníctvom (napr. zo spoločných peňazí). Ak ich však uhradil iba jeden z manželov z vlastných prostriedkov (z oddeleného majetku), môže sa v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva domáhať náhrady takto vynaložených nákladov. Spoločné práva a povinnosti manželov k veciam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, a teda aj ich spoločné právo tieto veci užívať a spoločná povinnosť uhrádzať náklady na ne, trvajú aj v prípade, keď manželia zrušili spoločnú domácnosť.

Zrušenie spoločnej domácnosti totiž samo osebe nemá za následok zánik tohto majetkového spoločenstva. Preto kým manželstvo trvá, trvá aj hospodárenie manželov s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, a týka sa tak nadobúdania jednotlivých vecí, ako aj užívania a disponovania nimi a napokon aj ich zániku, či zničenia a pod. Ak sa manželia nedohodnú o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o úhrade nákladov, ktoré treba na ňu vynaložiť, ktorýkoľvek z nich sa môže obrátiť na súd, aby o tejto spornej skutočnosti rozhodol podľa § 146. Občiansky zákonník nemá ustanovenie, ktoré by upravovalo vzťahy manželov k spoločnému majetku vrátane jeho užívania v období, keď ešte nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Prax, pripúšťajúc, že aj po zániku tohto majetkového spoločenstva až do jeho vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom celej veci, ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého, zdôrazňuje, že manžel, ktorý za týchto okolností vec sám užíva, sám tiež znáša náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním a zodpovedá za to, že sa v dôsledku jej užívania zmenil stav veci, najmä však za to, že došlo k jej znehodnoteniu, poškodeniu alebo zničeniu. Z ustanovenia § 143a ods. 1 druhá veta vyplýva, že manželia sa môžu odchylne od zákonnej úpravy dohodnúť aj o správe spoločného majetku ako celku (teda nielen jednotlivej veci). Aj na platnosť tejto dohody sa vyžaduje forma notárskej zápisnice; voči tretím osobám je účinná len vtedy, keď im je známa.

(Komentár IURA, ASPI)