Zánik a zrušenie BSM

§ 148

(1) Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

(2) Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.

Trvanie bezpodielového spoluvlastníctva je zásadne viazané na trvanie manželstva. Zákon na rôznych miestach rozlišuje medzi zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho zrušením; možno však konštatovať, že zrušením tohto spoluvlastníctva dochádza k jeho zániku, a naopak, pokiaľ sa v Občianskom zákonníku hovorí o zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve, treba tým rozumieť aj prípady, keď došlo k jeho zrušeniu rozhodnutím súdu. Z toho vyplýva, že v súdnej praxi sa medzi uvedenými pojmami nezisťuje žiaden rozdiel.

O zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno hovoriť jednak v zmysle jeho zániku k určitej veci bežnými spôsobmi zániku vlastníckeho práva (napr. predajom, darovaním, zničením veci a pod.), ktoré však nemá vplyv na trvanie bezpodielového spoluvlastníctva, a jednak v zmysle zániku právneho vzťahu bezpodielového spoluvlastníctva ako celku. V tomto prípade zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo ku všetkým veciam, ktoré ho tvoria, a manželia po ňom už veci do bezpodielového vlastníctva nenadobúdajú.

Dôvodom zániku tohto majetkového spoločenstva je vždy zánik manželstva alebo jeho vyhlásenie za neplatné, môže ním byť však aj iná právna skutočnosť uvedená v zákone. Tieto dôvody pôsobia priamo zo zákona (ex lege), a to v prípadoch spojených so zánikom právneho zväzku manželstva:

a) rozhodnutím súdu o rozvode manželstva (§ 23 ZR) alebo jeho vyhlásením za neplatné (§ 16 ods. 2 ZR),

b) smrťou manžela alebo rozhodnutím súdu o vyhlásení jedného z manželov za mŕtveho (§ 21 ods. 1 ZR a § 195 a nasl. OSP).

V ďalších prípadoch dochádza k zániku bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva, a to:

a) rozhodnutím súdu o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 148 ods. 2, § 148a ods. 2 OZ),

b) rozhodnutím súdu v trestnom konaní o prepadnutí majetku alebo jeho časti štátu podľa § 59 ods. 2 TZ; k zániku bezpodielového spoluvlastníctva dochádza v tomto prípade priamo zo zákona, a to dňom nadobudnutia právoplatnosti trestného rozsudku,

c) rozhodnutím súdu o vyhlásení konkurzu podľa ustanovení § 18, § 19 a § 53 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii , ak u úpadcu existovalo bezpodielové spoluvlastníctvo; k zániku bezpodielového spoluvlastníctva dochádza aj tu priamo zo zákona.

Dôvodom zániku BSM podľa súdnej praxe a ani podľa platných právnych predpisov nemôže byť skutočnosť , že manželia už spolu nežijú v spoločnej domácnosti: Zrušenie spoločnej domácnosti nemá za následok zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania, ktoré spočíva v zistení a rozdelení spoločného majetku, môže byť len majetok, ktorý existuje ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva ako spoločný. (R 104/1967) Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvá naďalej aj po zrušení spoločného hospodárenia a na právach a povinnostiach manželov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva sa tým nič nemení.Občiansky zákonník nepripúšťa za trvania manželstva inú možnosť zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov než právoplatným súdnym rozsudkom.Ak manželia zrušia spoločnú domácnosť, táto skutočnosť sama osebe nemá priamy vplyv na ďalšie trvanie manželstva, a preto nie je ani dôvodom zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Táto skutočnosť by sama osebe nemohla byť ani dôvodom na jeho zrušenie podľa ustanovenia § 148 ods. 2 OZ. (R 42/1972)

Zrušenie spoločnej domácnosti (resp. jej nezaloženie) teda samo osebe nie je dôvodom na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva. Dôvodom však môže byť aj skutočnosť, že manželia z dôvodu nedostatku bytov zostávajú naďalej bývať v jednom byte, hoci svoje životné spoločenstvo fakticky zrušili.

Rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní bezpodielové spoluvlastníctvo za trvania manželstva zaniká okamihom, keď ho súd na návrh jedného z manželov zrušil právoplatným rozhodnutím. Ide o konštitutívne rozhodnutie s účinkami ex nunc. Preto napríklad súd nemôže svojím rozhodnutím zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo spätne ku dňu podania návrhu, alebo k inému termínu, ani túto otázku nemôže riešiť ako prejudiciálnu (predbežnú) otázku v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pod. Potvrdzuje to aj rozhodnutie súdu, podľa ktorého Občiansky zákonník nedovoľuje súdu, aby - okrem vyslovenia zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva - určil, že k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva nedochádza ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva, ale spätne k akémukoľvek dňu pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia. (R 50/1969)

Kedy súd zruší BSM?

Súd zruší bezpodielové spoluvlastníctvo len vtedy, ak sú na to splnené závažné dôvody, najmä ak by ďalšie trvanie tohto majetkového spoločenstva odporovalo dobrým mravom. Za závažný dôvod sa považuje napríklad nehospodárne nakladanie jedného z manželov so spoločným majetkom alebo skutočnosť, že jeden z manželov sa zámerne nepričiňuje o vytváranie a rozmnožovanie spoločného majetku alebo z príčin tkvejúcich v jeho osobe sa nestará o potreby rodiny a spoločnej domácnosti (napr. sústavným a nadmerným požívaním alkoholických nápojov alebo iných omamných prostriedkov a pod.). Súd sa v jednom zo svojich rozhodnutí vyjadril k otázke závažných dôvodov nasledovne: "Závažné dôvody", ktoré sú podmienkou na vyhovenie návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva podľa ustanovenia § 148 ods. 2 OZ, nemožno, prirodzene, vopred presne určiť. Bude vecou konkrétneho zistenia súdu o pomeroch v manželstve účastníkov, o ich vzájomnom vzťahu i o správaní odporcu toho manžela, ktorý podáva návrh, či sú dané podmienky na vyhovujúce rozhodnutie. Z výslovného znenia ustanovenia § 148 ods. 2 OZ, najmä pri porovnaní s ustanovením § 149 OZ vyplýva, že posúdenie, či sú dané závažné dôvody na ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva, prislúcha len súdu a že ingerencia účastníkov je možná len v rámci súdneho konania prednášaním skutočností, ktoré môžu byť dôvodom na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva. Ak nemožno pripustiť, aby v priebehu konania o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva bol účastníkmi uzavretý zmier podľa ustanovenia § 99 OSP, platí to isté o zmieri, ktorý by účastníci chceli uzavrieť v konaní podľa ustanovenia § 67 a nasl. OSP (Z I (s. 445 až 447))

V takých prípadoch možno usúdiť, že ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva by odporovalo dobrým mravom, pretože neplní svoj účel. Závažným dôvodom na zrušenie uvedeného majetkového spoločenstva môže byť aj skutočnosť, že jeden z manželov sa sústavne zadlžuje, čo by pri uspokojovaní pohľadávok veriteľa (veriteľov) podľa § 147 ods. 1 zo spoločného majetku mohlo viesť k ohrozeniu bezpodielového spoluvlastníctva. Takým dôvodom môže byť aj obmedzenie či pozbavenie spôsobilosti na právne úkony u jedného z manželov.

Súd musí v každom prípade veľmi starostlivo skúmať a posúdiť všetky konkrétne okolnosti prípadu s cieľom zistiť existenciu závažných dôvodov, pre ktoré môže za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť. Zo všeobecného hľadiska možno povedať, že ide o také dôvody, pre ktoré inštitút bezpodielového spoluvlastníctva nesplní svoj účel, a to zabezpečenie rovnoprávneho postavenia oboch manželov v majetkovej oblasti.

Ide o konanie návrhové, pri ktorom súd nie je viazaný prípadnou zhodnou vôľou oboch účastníkov na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva, ale sám zisťuje skutkové okolnosti a posudzuje ich samostatne podľa podmienok ustanovených v § 148 ods. 2. Manželia sa preto nemôžu ani dohodnúť na zrušení tohto majetkového spoločenstva a pokiaľ ide o toto majetkové spoločenstvo, nemôžu uzavrieť ani súdny zmier. Súd o takomto návrhu môže rozhodovať len autoritatívne, t.j. rozsudkom. Ak súd svojím výrokom vyhlási, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušuje, dochádza k jeho zrušeniu dňom právoplatnosti tohto rozsudku (ex nunc). Rovnaký právny názor zastáva aj súdna prax, podľa ktorej sa bezpodieloví spoluvlastníci nemôžu dohodnúť o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k veciam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Počas trvania manželstva môže toto spoluvlastníctvo zrušiť iba súd (§ 148 ods. 1 OZ). S výnimkou vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, nemôže žiadny z manželov zo spoločných prostriedkov kúpiť vec do výlučného vlastníctva, a to ani so súhlasom druhého z manželov. (R 74/1973)

Zánikom bezpodielového spoluvlastníctva vzniká možnosť vyporiadania tohto spoluvlastníctva. Ak v trojročnej lehote od zániku tohto majetkového spoločenstva nedošlo k jeho vyporiadaniu, platí nevyvrátiteľná domnienka o vyporiadaní medzi manželmi uvedená v § 149 ods. 4. Ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo za trvania manželstva, môže byť obnovené len rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov (§ 151). To znamená, že v zákone ustanovených prípadoch bezpodielové spoluvlastníctvo za trvania manželstva neexistuje. Nutnosť jeho obnovy súdnym rozhodnutím podľa § 151 platí aj v prípade, keď výrokom trestného súdu došlo k vysloveniu trestu prepadnuttia majetku (jeho časti) štátu alebo keď došlo k zrušeniu konkurzu podľa § 102 ods. 4 ZKR.

(Komentár IURA, ASPI)

---