Dlh jedného z manželov

§ 147

(1) Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

(2) To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Toto ustanovenie rieši ochranu tretích osôb z hľadiska uspokojenia ich majetkových práv niektorým z bezpodielových spoluvlastníkov aj z tých vecí, ktorých je dlžník bezpodielovým spoluvlastníkom. Vyplýva to zo zásady, že v tomto majetkovom spoločenstve neexistujú podiely každého zo spoluvlastníkov na spoločnej veci, voči ktorému by sa mohlo obmedziť vymáhanie pohľadávky veriteľa jedného z manželov. Preto zákon umožňuje uspokojiť pohľadávku pri výkone rozhodnutia (pri exekúcii) aj zo spoločného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva.

Z dikcie zákona však vyplýva, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov (ktorá vznikla za trvania manželstva) sa najskôr uspokojuje z jeho individuálneho majetku. Len ak tento individuálny majetok jedného z manželov na uspokojenie pohľadávky nestačí, pri výkone rozhodnutia (exekúcii) možno pohľadávku uspokojiť aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Možno povedať, že tento majetok vlastne tvorí akúsi majetkovú zábezpeku.

Predpokladom na postup podľa tohto ustanovenia je, aby išlo o pohľadávku vzniknutú len voči jednému z manželov za trvania manželstva (samostatný dlh) a aby sa výkon rozhodnutia (exekúcia) viedol aj na majetok, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vo vzťahu k veriteľovi u druhého manžela, ktorý nie je dlžníkom, nejde o jeho osobný záväzok. Tento manžel je však povinný strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola pri výkone rozhodnutia (exekúcii) uspokojená aj z majetku, ktorí patrí do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov.

V prípade, keď nariadeným výkonom rozhodnutia alebo nariadenou exekúciou majú byť postihnuté veci, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva, manžel dlžníka sa stáva účastníkom konania (§ 255 ods. 2 OSP).

Exekúciu zrážkami zo mzdy pre pohľadávku veriteľa jedného z manželov možno viesť len zrážkami zo mzdy tohto manžela, lebo mzda sa stáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva až jej vyplatením, a nie už vznikom nároku na ňu (§ 89 až 92 EP). Exekúciu takejto pohľadávky preto nemožno viesť zrážkami zo mzdy druhého manžela. Potvrdzuje to aj súdna prax: pri výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy neprichádza do úvahy ustanovenie § 147 OZ (teraz § 147 ods. 1), pretože mzda patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov až po jej vyplatení a prijatí. (R 42/1972) Pre peňažnú pohľadávku voči povinnému nemožno nariadiť výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy jeho manželky. Právo na vyplatenie mzdy nie je "vecou", a teda nemôže tvoriť časť bezpodielového spoluvlastníctva manželov. (R 8/1966)

Ak sa na základe tohto ustanovenia osobné dlhy jedného z manželov uhrádzajú z bezpodielového spoluvlastníctva (spoločného majetku), vzniká tak opäť pohľadávka sui generis, ktorú možno zhodnotiť a realizovať až v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva (§ 150).

V súvislosti s novou úpravou práv manželov podľa § 143a ods. 1 a 2 novela (zákon č. 509/1991 Zb.) ustanovila výnimku zo zásady uvedenej v odseku 1, podľa ktorej pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorá vznikla napríklad z jeho podnikateľskej činnosti a pri používaní majetku, ktorý podľa dohody manželov v zmysle § 143a nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, nemožno vymáhať z majetku patriaceho do tohto majetkového spoločenstva, ale len zo samostatného majetku dlžného manžela.

Druhý manžel ako účastník exekučného konania

Manžel povinného sa stáva účastníkom exekučného konania vtedy, ak exekútor vykonáva exekúciu predajom hnuteľných vecí, nehnuteľností, predajom spoluvlastníckeho podielu, cenných papierov alebo podniku, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne zriadením exekučného záložného práva k nehnuteľnosti. Vyplýva to zo znenia ustanovenia § 37 ods. 2 EP, "Ak sú exekúciou postihnuté veci ...". Pokiaľ predmetom exekúcie nie sú veci v právnom zmysle slova, manžel povinného sa nemôže stať účastníkom exekučného konania, aj keby postihovaný predmet exekúcie úzko súvisel s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov (napr. vyplatená mzda, nie však nárok na ňu, ktorý môže byť predmetom exekúcie). Postavenie manžela sa rovnako chápe aj procesnoprávne. Stačí, ak majú byť postihnuté veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Nie je rozhodujúce, či tieto veci označil oprávnený, povinný alebo exekútor pri určovaní spôsobu exekúcie. Pozornosť však treba venovať najmä tomu, či medzi povinným a jeho manželom nedošlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva, prípadne k vyhradeniu vzniku tohto majetkového režimu ku dňu zániku manželstva, prípadne k jeho inému zákonnému obmedzeniu podľa § 143a ods. 1 OZ (zúženie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva). Manžel povinného sa nestáva účastníkom exekučného konania ani vtedy, ak by sa mali exekvovať veci, ktoré slúžia tomuto manželovi na účely vymedzené § 115 ods. 2 EP (napr. ak ide o vec určenú na výkon povolania manžela povinného). Taká vec je vylúčená z exekúcie u povinného a nadväzne na to sa musí vzťahovať aj na jeho manžela. Rovnaké postavenie ako manžel povinného má aj bývalý manžel povinného, ak sa majú exekúciou postihnúť veci, ktoré dosiaľ žiadnym zákonným spôsobom neboli vyporiadané, teda ani zákonnou domnienkou vyporiadania podľa § 149 ods. 4 OZ. Podľa rozhodnutia súdu výkon rozhodnutia na majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je možný na základe právoplatného rozhodnutia vysloveného len proti jednému z manželov. Nevyžaduje sa osobitné rozhodnutie proti druhému manželovi, pretože ním by sa určovalo to, čo vyplývalo z ustanovenia § 147 OZ (teraz § 147 ods. 1). (R 70/1965)

Ďalšie konkrétne príklady z judikatúry:

Pre pohľadávku veriteľa aj len jedného z bývalých manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, možno nariadiť výkon rozhodnutia predajom vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, ak nebolo dosiaľ vykonané jeho vyporiadanie dohodou alebo rozhodnutím. Výkon rozhodnutia predajom spoluvlastníckeho podielu podľa § 338 OSP možno nariadiť len pokiaľ ide o vec, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve. (R 58/1973)

Výživné, ktoré je povinný platiť svojim deťom rodič, môže byť vymáhané aj z majetku, ktorý je bezpodielovým spoluvlastníctvom jeho a jeho manžela; druhý manžel sa však potom stáva účastníkom konania o výkon súdneho rozhodnutia. (Z IV (s. 888 a 889)

Súdny zmier, ktorým sa manžel zaviazal zaplatiť úhradu za užívanie bytu, nezaväzuje druhého z manželov. (Z IV (str. 556))

(Komentár IURA, ASPI)

---