Odpoveď: Dohoda o užívaní nehnuteľnosti

Dobrý deň,

dohoda o užívaní nehnuteľnosti môže byť aj ústna.

Vzájomná dohoda spoluvlastníkov má prioritu pri riešení vzájomných vzťahov medzi spoluvlastníkmi. Dohoda medzi spoluvlastníkmi o výkone ich práv a povinností sa môže týkať všetkých zložiek obsahu vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva. Pôjde pri nej konkrétne o to, ktorý zo spoluvlastníkov a za akých podmienok bude vec držať a užívať, ako budú rozvrhnuté úžitky veci medzi jednotlivých spoluvlastníkov, či možno prenechať užívanie veci niekomu inému a za akých podmienok, kto má znášať určité náklady na vec a v akom rozsahu, akým spôsobom vykonať niektoré obmedzenia, ktoré vyplývajú z konkrétnych právnych predpisov, a pod. Zo sú ako príklad uvedené záležitosti, ktorých sa môže týkať dohoda medzi spoluvlastníkmi.

Dohodu medzi spoluvlastníkmi o výkone ich práv a povinností netreba uzavierať písomne, a to ani vtedy, pokiaľ predmetom spoluvlastníctva je nehnuteľnosť. Dohoda môže byť uzavretá výslovne, ale aj mlčky, konkludentne konaním, pokiaľ nie je pochybnosť o obsahu o obsahu takto prejavenej vôle. Dlhšie trvajúci režim užívania môže byť určitým prejavom toho, že spoluvlastníci s ním súhlasia, ale nemusí to tak byť vždy. Pokiaľ ide o dobu užívania, vo vzťahu medzi spoluvlastníkmi neexistuje ani obdoba premlčania ani vydržania, takže vtedy treba konkrétne posúdiť, či dlhšie trvajúci spôsob užívania je výsledkom dohody spoluvlastníkov, alebo sa vyvinul fakticky bez toho, aby dohoda existovala.

Pri úprave spoločného užívania veci prichádzajú do úvahy základné možnosti, ktorými sú rozdielne užívania veci tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vyčlenené časti spoločnej veci, prípadne jeden zo spoluvlastníkov bude užívať celú vec a ostatní dostanú náhradu (spravidla peňažnú), alebo všetci spoluvlastníci budú vec užívať striedavo v určitých časových obdobiach.

(Rozsudok KS v Žiline sp. zn. 23 Co/136/2006)