Čiastočné vyporiadanie BSM

^{Odpoveď: Čiastočné vyporiadanie BSM}
Cieľom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vyporiadanie ich spoločného majetku (vecí), ktoré podľa § 143 OZ patrili do bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Podľa § 149 OZ existujú tri spôsoby vyporiadania, a to dohodou, súdnym rozhodnutím alebo uplynutím doby. Zákon preferuje dohodu, pre ktorú, pokiaľ jej predmetom nie sú nehnuteľnosti, nie je ustanovená žiadna forma. Dohoda môže byť uzavretá písomne, ústne i mlčky, resp. konkludentným činom. Svojou povahou je však právnym úkonom, a preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia § 34 až 50 OZ. Donedávna sa rozchádzali názory slovenského Najvyššieho súdu a Najvyššieho súdu ČR v otázke, či je alebo nie je možné čiastočné vysporiadanie BSM. Slovenský Najvyšší súd konštatoval, že to nie je možné.  Proti čiastočnému vysporiadaniu BSM je toto rozhodnutie (judikát NS SR):  ZSP 12/1999: Pre platnosť dohody je tiež nevyhnutné, aby sa týkala všetkého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo. V zmysle § 149 ods. 1 OZ sa vyporiadanie musí vykonať podľa zásad  uvedených v ustanovení § 150 OZ. Dohoda iba o časti bezpodielového spoluvlastníctva  by následne pri  súdnom vyporiadaní znemožnila komplexne usporiadať majetkové vzťahy medzi manželmi so zreteľom na všetky hľadiská obsiahnuté v týchto zásadách. Takémuto výkladu nebráni ani § 149 ods. 4 OZ, podľa ktorého, ak v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak v tej dobe nebol podaný návrh na vyporiadanie rozhodnutím súdu, platí nevyvrátiteľná právna domnienka spočívajúca v tom, že hnuteľné veci si manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich túto vec užíval pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník, a ostatné hnuteľné veci, ktoré výlučne neužíval ako vlastník, a ostatné hnuteľné veci, ktoré výlučne neužíval žiadny zo spoluvlastníkov a všetky nehnuteľné veci sú v podielovom spoluvlastníctve, pričom podiely oboch sú rovnaké. To isté primerane platí aj o ostatných spoločných majetkových právach. Pri tomto treťom spôsobe vyporiadania teda zostáva vlastnícke právo ako vecné právo obom bývalým manželom zachované, iba sa pretransformuje do inej formy, s výnimkou hnuteľných vecí užívaných výlučne jedným z manželov. Z tejto výnimky však nevypláva možnosť čiastočného vyporiadania spoločného majetku dohodou. Platí len pre vyporiadanie uplynutím doby, t.j. pre vyporiadanie ustanovené priamo zákonom (§ 149 ods. 4 OZ), pri ktorom hľadiská uvedené v ustanovení § 150 OZ nemožno aplikovať. České súdy konštatovali, že čiastočné vysporiadanie BSM je možné, k čomu sa ako advokát prikláňam aj ja a to vzhľadom na množstvo argumentov, prečo by to malo byť možné. V roku 2013 rozhodol Najvyšší súd SR v dovolacom konaní (sp.zn. 4 Cdo 147/2011), v ktorom rozobral otázku platnosti čiastočného vysporiadania BSM. Citát z rozhodnutia pripájam: Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné rešpektovať vôľu strán, ktoré sú ochotné uzavrieť dohodu týkajúcu sa aj vyporiadania jednotlivých vecí, resp. časti majetku patriaceho do BSM, a to bez ohľadu na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka. Tieto sa totiţ pouţijú v prípade, keď medzi účastníkmi k dohode nedôjde a je podaný návrh na vyporiadanie BSM súdom, ako i v prípade, keď účastníci sa v uzatvorenej dohode uvedenými zásadami riadia a nedohodnú sa inak. Uvedené ustanovenie sa však neuplatní v prípade, keď sa účastníci dohodnú inak. Občiansky zákonník, pripúšťajúc dohodu a umoţňujúc účastníkom dohodnúť sa o vyporiadaní BSM, tak umoţňujú odchýliť sa od ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je totiţ BSM vyporiadávané dohodou, uplatňuje sa pri jej uzatváraní dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Preto dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou i prípadne jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nenadobudne nič, ani dohoda, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka. Vychádza sa totiţ z vôle účastníkov ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM a pokiaľ dôjde k zhode vôle oboch účastníkov, nemoţno dohodu neskôr povaţovať za neplatnú pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka. Nemoţno ani vylúčiť, ţe k dohode účastníci pripoja prehlásenie o tom, ţe nemajú voči sebe ďalšie nároky z BSM (porovnaj rozhodnutie NS ČR z 31. júla 2000 sp. zn. 22 Cdo 726/1999, rozhodnutie NS ČR z 9. septembra 2003 sp. zn. 22 Cdo 1283/2003, R 62/1974). Záverom teda môžem uviesť, že čiastočné vysporiadanie BSM je možné a myslím si, že častokrát aj nevyhnutné.