Odpoveď: Napadnutie dohody o vysporiadaní majetku po rozvode

Dobrý deň, napadnutie dohody o vysporiadaní majetku po rozvode je možné. Súd preskúma Vašu žalobu, ktorou napádate dohodu (ide o tzv. odporovanie právnemu úkonu)

Pri právnych úkonoch, na základe ktorých vznikajú práva vkladom do katastra nehnuteľností, možno v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 OZ za právny úkon urobený dlžníkom, prípadne za právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami mu blízkymi, považovať iba taký právny úkon, na základne ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľností. Trojročná lehota na uplatnenie práva odporovať takémuto právnemu úkonu dlžníka začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľnosti. (rozsudok KS v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/145/2007)

Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vzhľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka vykonala takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovateľného právneho úkonu z objektívneho hľadiska musel byť, z ich výsledkov poznala, t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Zákon totiž od osôb blízkych dlžníkovi vyžaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, ak sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla. (rozsudok KS v Nitre sp. zn. 25Co/115/2007)

Okrem civilnej žaloby máte možnosť vec riešiť aj trestnoprávne. Môže totiž ísť aj o trestný čin, ak sa preukáže úmysel ukrátiť veriteľa.