Darovanie v manželstve

^{Odpoveď advokáta na majetkové vyporiadanie: Darovanie v manželstve}
Dobrý deň, darovanie v manželstve je možné a to nielen tretími osobami manželom ale aj medzi manželmi (za určitých okolností). Pri darovaní medzi manželmi je však dôležité či ide o darovanie z majetku patriaceho do BSM alebo oddeleného majetku.   Ak ide o dar v zmysle ustanovenia § 143 OZ, musia byť splnené náležitosti darovacej zmluvy v zmysle ustanovenia § 407 OZ (teraz § 628 OZ), najmä aj predpísaná forma. Pre posúdenie, kto je obdarovaný, bude rozhodujúcim úmysel darcu, či totiž chcel darovať vec len jednému z manželov alebo obom. Na tento úmysel bude možné vo väčšine prípadov vyvodiť len z okolností, za ktorých k darovaniu došlo. Pritom nestačí len posudzovanie povahy predmetu, či slúži potrebám celej rodiny alebo len jedného z manželov, ale je nutné vždy vychádzať z úmyslu darcu. Rozhodujúci je ďalej čas darovania, či totiž k nemu došlo pred sobášom alebo po uzavretí manželstva. Pokiaľ došlo k darovaniu pred sobášom v prospech len jedného z nastávajúcich manželov, potom ide o jeho výlučné vlastníctvo; ak šlo o dar obom nastávajúcim manželom, potom mohlo vzniknúť iba podielové spoluvlastníctvo. Týka sa to najčastejšie svadobných darov. Pokiaľ ide o dary obom manželom za trvania manželstva možno z kogentného ustanovenia § 143 OZ vyvodiť, že veci nadobudnuté za trvania manželstva dedením alebo darom oboma manželmi sa nestávajú predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva, ale podielového spoluvlastníctva. Výnimka ustanovenia § 143 OZ o veciach darovaných alebo zdedených platí nielen pre nadobudnutie veci jedným z manželov, ale aj pri nadobudnutí veci oboma manželmi. Je potrebné poukázať aj na nesprávnu prax niektorých súdov, ktoré pri posudzovaní skutočnosti, kto je obdarovaným, prihliadajú k tomu, či vec slúži potrebám celej rodiny alebo len jedného z manželov. Toto hľadisko nemôže byť rozhodujúce, pretože keď je preukázané, že obdarovaný bol jeden z manželov, stal sa výlučným vlastníkom veci bez ohľadu na to, že snáď ide o vec určenú svojim charakterom na užívanie celou rodinou. Niet pochybnosti o tom, že darom a tým aj osobným majetkom jedného z manželov môže byť aj vec darovaná druhým manželom z jeho samostatného majetku. Rozdielne názory sú však v otázke darovania medzi manželmi, ak ide o vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a určenú už pri nákupe na darovanie jednému z manželov. Darovanie medzi manželmi však nie je možné, lebo by to vo svojich dôsledkoch znamenalo obchádzanie kogentných ustanovení o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Každý z manželov má totiž vlastnícke právo k celej veci, a to tak, že práva jedného manžela sú obmedzené rovnakými právami druhého. Právne vzťahy, ktoré vyplývajú z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dochádzajú výrazu len vo vzťahu k celej veci, a to či ide o vzťahy medzi manželmi navzájom alebo o vzťahy k tretím osobám, takže tu nie je podiel, ktorý by mohol byť samostatným predmetom majetkovoprávnych rokovaní. Ak teda má každý z manželov vlastnícke právo k celej veci, obmedzené však rovnakým právom druhého manžela, potom nemôže jeden z manželov toto svoje právo previesť na druhého manžela, a to ani darovacou zmluvou. Pokiaľ ide o predmety, ktoré sú najčastejšie predmetom „darovania“ medzi manželmi, ide väčšinou o veci výlučnej osobnej potreby jedného z manželov, a už preto sú vyňaté z režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak ide o veci, ktoré slúžia obom manželom alebo celej rodine a boli nadobudnuté za trvania manželstva, potom nie je žiadny dôvod na to, aby boli vylúčené z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. A ak ide o veci väčšej hodnoty, napr. rodinný dom, potom niet pochybností o tom, že by to bolo neprípustné modifikovanie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. (R 42/1972)