Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí

Odpoveď advokáta na majetkové vyporiadanie

Dobrý deň, Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. (145 ods. 1 Občianskeho zákonníka) Pojem bežná vec, ktoré používa vo vzťahu medzi manželmi nielen ustanovenia § 145 ods. 1 OZ, ale aj ustanovenia § 21 ZR (teraz § 20 ZR), nie je v žiadnom z týchto ustanovení bližšie vymedzený. Ak však oba tieto zákony používajú tento pojem treba mať za to, že nemusí ísť len o úkony, ktoré sa týkajú správy majetku, aj keď tieto úkony budú zrejme najčastejšie. Bude preto potrebné pri posudzovaní, či ide o bežnú vec, vychádzať vždy z primerane zistených okolností konkrétneho prípadu. Tieto okolnosti (napr. rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov, druh a hodnota vecí, ktoré do neho patria pod) môžu byť rôzne. V rozhodnutí zverejnenom pod č. 46/1966 Zbierky rozhodnutí a oznámení súdov bolo uvedené, že za bežnú vec je nutné považovať čerpanie spoločných úspor na úhradu potrieb spoločného dieťaťa v primeranom rozsahu alebo nákup bežného ošatenia, a naproti tomu, že plnenie tretej osobe, pre ktoré nie je právneho dôvodu, alebo poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty, nie je bežnou záležitosťou.   Ak jeden z manželov disponoval spoločnou vecou spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 OZ, je takýto právny úkon neplatný, aj keď sa tak stalo až potom, čo manželia zrušili spoločnú domácnosť, a bez ohľadu na to, že druhý účastník zmluvy o dôvode neplatnosti nevedel. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvá ďalej aj po zrušení spoločného hospodárenia a na právach a povinnostiach manželov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva sa tým nič nemení. (R 42/1972)   Rozlišovanie bežných vecí a ostatných vecí tak, ako to robí citované ustanovenie Občianskeho zákonníka, má podľa jeho výslovného znenia opodstatnenie len vtedy, ak ide o spoločné veci. Ak nejde o takúto vec, potom toto rozlišovanie úplne stráca význam.   Ak zmluvou o budúcej zmluve mala byť vec ešte len do bezpodielového spoluvlastníctva manželov získaná, potom túto zmluvu nemožno považovať za právny úkon, ktorý sa týka spoločnej veci. Naopak, ide o právny úkon patriaci do výlučnej sféry každého z manželov, a to aj za stavu, keď na zaplatenie kúpnej ceny mali byť použité spoločné peniaze bez súhlasu druhého manžela. Preto v tomto prípade manžel nepotrebuje, aj keď nejde o bežnú vec, súhlas druhého manžela na uzavretie takejto zmluvy, keďže je z nej oprávnený a zaviazaný len on sám. (Rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Cdo 1079/1999)   Aj keby kúpa určitej veci nebola posúdená ako bežná vec v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1  OZ, kúpnu zmluvu, ktorou má byť vec ešte len získaná do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemožno považovať za právny úkon týkajúci sa spoločnej veci. Ak túto zmluvu uzavrel len jeden z manželov, je z nej zaviazaný alebo oprávnený len on sám. Dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 40a OZ neprichádza do úvahy. (Rozsudok NS ČR sp. zn. 2 Cdon 177/1997)       Rovnako ako darovanie nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je (nebolo) bežnou záležitosťou v zmysle § 145 ods. 1 OZ, nie je ňou ani výzva na vrátenie nehnuteľnosti darovanej manželmi, ktorej náležitým uplatnením sa s účinkami ex nunc obnovuje spoluvlastníctvo manželov k nehnuteľnosti. (Rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2731/2000)