Súdny poplatok pri vyporiadaní spoluvlastníctva

^{Odpoveď advokáta: Súdny poplatok pri vyporiadaní spoluvlastníctva}
Podľa ustanovenia § 142 OZ sa pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva žiadnemu z účastníkov neprikazuje podiel iného, ale prikazuje sa iba celá vec, prípadne jej reálna časť, alebo sa prisudzuje výplata. Súd rozhodujúci o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je viazaný návrhom, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania. Z textu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 116/1966 Zb. (teraz § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb.) je zrejmé, že základom súdneho poplatku je iba cena podielu, a nie cena celej veci, ktorý je v spoluvlastníctve. Vzniká otázka, či „žiadaným podielom“ treba rozumieť podiel navrhovateľov, alebo podiel odporcov. Celý svoj nárok na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva navrhovateľ vyvodzuje zo svojho spoluvlastníckeho podielu. Ten predstavuje hodnotu, z ktorej jeho návrh vyviera, a celé konanie v podstate rieši iba otázku, či sa hodnota predstavovaná týmto spoluvlastníckym podielom dostane navrhovateľovi  vo forme peňažnej výplaty a či v kombinácii prikázania celej veci popri výplate ostatných účastníkov. Čistá hodnota toho, čo sa navrhovateľovi dostane pri akomkoľvek druhu vyporiadania, bude vždy zhodná s cenou jeho pôvodného spoluvlastníckeho podielu a navrhovateľ ani nemôže požadovať žiadnu inú hodnotu, ani mu súd nemôže priznať žiadnu inú hodnotu. Za podiel „žiadaný“ navrhovateľom (podľa zákona o súdnych poplatkoch) teda nemožno považovať iný podiel ako ten, o realizáciu ktorého v konaní ide, teda spoluvlastnícky podiel navrhovateľa. (R 33/1982)