Dobrý deň. S priateľkou plánujeme stavbu domu na jej pozemku, na ktorom však existuje vecné bremeno, konkrétne, doživotné bremeno in personam, ktoré má na svoje meno jej strýko. Potrebujeme pre stavbu jeho súhlas? Ďakujem.
Dobrý deň, Vašu stavbu Vám môže strýko skomplikovať. On bude totiž účastníkom stavebného konania.
Ešte je tu možnosť zrušiť jeho doživotné právo užívania ak ho 10 rokov nevyužíval.
Dobrý deň, prosím o právnu pomoc týkajúcu sa zákonného vecného bremena v prospech mesta podľa zákona č. 66/2009 Z.z. Som spoluvlastníkom dvoch pozemkov, na ktorých je vybudovaný vydláždený vodný rigol, alebo tiež vodná priekopa, vedľa mestskej cesty. Cesta je vo vlastníctve mesta, zatiaľ čo vydláždený rigol sa nachádza na našich pozemkoch. Mesto nedisponuje žiadnym písomným dokladom ani informáciou o výstavbe týchto stavieb na našich pozemkoch. Konkrétne sa jedná o nasledujúce stavby: - Vydláždený, otvorený vodný rigol (priekopa) na zber vody zo štyroch ulíc - Dva betónové mosty cez túto priekopu, ktoré využívajú podnikatelia aj verejnosť, vrátane prejazdu nákladných áut - Oceľové zábradlie pozdĺž priekopy - Vypustená kanalizačná rúra smerujúca do priekopy - Množstvo ihličnatých a listnatých stromov rastúcich v tejto oblasti na našich pozemkoch Stavebný úrad mesta nemá informácie o stavebnom povolení ani o realizácii týchto stavieb. Odbor majetku mesta uviedol, že nemá žiadne listinné doklady, ktoré by dokazovali vlastnícke právo k uvedeným stavbám. Podľa mesta však má právny titul na užívanie pozemkov na základe zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z., keďže predmetné stavby nadobudlo do vlastníctva od štátu. Odbor dopravy mesta uviedol, že v paseportoch miestnych komunikácií z roku 2027 je evidované cestné teleso s betónovými obrubníkmi (502 m), uličními vpusťami (9 ks), dláždenou priekopou (293 m), priepusťami (3 ks) a zábradlím (275 m). Lávky, mosty ani iné stavby nie sú v paseporte miestnych komunikácií evidované. Mesto mi odpovedá v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Otázka: Má mesto právny titul na užívanie týchto dvoch pozemkov a zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z., keďže predmetné stavby nadobudlo do vlastníctva od štátu? Podotázka: Ako môže mesto nadobudnúť do vlastníctva tieto stavby od štátu automaticky, bez akéhokoľvek písomného dokladu? Moje stanovisko: Na liste vlastníctva, kde som spoluvlastník, nie je v časti C uvedená žiadna ťarcha, žiadne vecné bremeno. Pozemky sú vedené ako orná pôda (861 m²) a trvalý trávnatý porast (55 m²). Predpokladám, že vydláždená priekopa bola vybudovaná okolo roku 1985, jeden most taktiež v roku 1985 a druhý pravdepodobne po roku 1990. Domnievam sa, že ide o stavby nepovolené; mosty sú využívané najmä na podnikanie, ale aj na prechod iných osôb. Nemám od mesta žiadny písomný doklad. Otázka: Má právo mesto, podnikatelia či iné osoby využívať náš súkromný pozemok vo svoj prospech bez písomného súhlasu či dokladu? Dva pozemky pod vodnou priekopou sme nadobudli dedením alebo darovacou zmluvou. Prosím, vzťahuje sa zákon č. 66/2009 Z.z. o zákonnom vecnom bremene na takéto prípady, keď mesto nemá žiadne písomné doklady k stavbám umiestneným na našom pozemku? Stav využívajú aj podnikatelia, ktorí cez mosty prechádzajú do svojich areálov. Jeden most slúži aj nájomníkom ako vstup do prenajatého areálu, druhý most slúži druhému podnikateľovi pre prístup na svoj pozemok na podnikanie. Do priekopy je vypustená kanalizačná rúra, ktorou do priekopy vyteká neznámy odpad. Priekopa je ohradená oceľovým zábradlím, na nej rastú stromy a krovie, pričom je zarastená a nikto sa o ňu nestará. Mesto nemá túto vodnú priekopu v správe ani v údržbe. Rád doplním ďalšie informácie, prípadne môžem zaslať fotografie. Prosím o odpoveď. Ďakujem.
Dobrý deň,
Vaša otázka je komplexná a týka sa viacerých právnych aspektov, najmä zákonného vecného bremena podľa zákona o cestnej premávke, vlastníctva stavieb, ako aj užívania súkromných pozemkov mestom a tretími osobami. Odpovedám na Vaše otázky postupne a zrozumiteľne:
1. Právny titul mesta na užívanie pozemkov a zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z.
Zákon č. 66/2009 Z.z. v § 9 ods. 1 stanovuje, že vlastníkom miestnych komunikácií a verejných priestranstiev je obec (mesto), ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak sa na Vašich pozemkoch nachádza stavba, ktorá je súčasťou miestnej komunikácie (napr. rigol, priekopa, obrubníky), môže sa na tieto stavby vzťahovať tzv. zákonné vecné bremeno v prospech mesta. Toto vecné bremeno však vzniká zo zákona len v prípade, ak ide o stavby, ktoré boli v čase účinnosti zákona vo vlastníctve štátu a prešli na obec podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí).
Ak však na liste vlastníctva nie je zapísané žiadne vecné bremeno a mesto nemá žiadny písomný doklad o nadobudnutí stavieb, je otázne, či skutočne došlo k prechodu vlastníctva a vzniku vecného bremena. Samotné tvrdenie mesta bez dôkazov nestačí. Navyše, ak ide o stavby, ktoré neboli riadne povolené alebo evidované, je ich právny režim sporný.
2. Ako môže mesto nadobudnúť stavby od štátu bez písomného dokladu?
Prevod vlastníctva zo štátu na obec sa podľa zákona č. 138/1991 Zb. uskutočňuje na základe odovzdávacieho protokolu alebo iného písomného dokladu. Ak mesto takýto doklad nemá, nemôže preukázať, že stavby skutočne nadobudlo do vlastníctva. Bez písomného dokladu je právny titul mesta na tieto stavby veľmi slabý a v prípade sporu by mal dôkazné bremeno.
3. Právo mesta, podnikateľov a iných osôb užívať Váš pozemok.
Ak na Vašom pozemku nie je zapísané vecné bremeno a mesto nevie preukázať právny titul, nemá právo umožniť tretím osobám (napr. podnikateľom) užívať Váš pozemok vo svoj prospech. Ak mosty slúžia najmä na podnikanie, nejde o verejný záujem, ale o súkromné užívanie, ktoré by malo byť riešené zmluvne (napr. nájom, vecné bremeno so súhlasom vlastníka).
4. Verejná stavba bez dokladov a údržby
Ak mesto nevykonáva údržbu a nemá doklady o vlastníctve, je otázne, či ide o verejnú stavbu v právnom zmysle. V takom prípade môžete žiadať odstránenie stavieb alebo uzavretie zmluvy o vecnom bremene za náhradu.
Odporúčam:
- Písomne vyzvať mesto, aby doložilo právny titul k stavbám a pozemkom (napr. odovzdávací protokol, rozhodnutie o prechode vlastníctva).
- Ak mesto nepreukáže právny titul, môžete žiadať o odstránenie stavieb alebo uzavretie zmluvy o vecnom bremene za náhradu.
- V prípade nečinnosti mesta zvážte podanie žaloby na určenie vlastníctva alebo na vypratanie pozemku.
- Ak dochádza k znečisťovaniu (kanalizačná rúra), obráťte sa na Slovenskú inšpekciu životného prostredia alebo príslušný stavebný úrad.
Ak potrebujete zastupovanie alebo ďalšie kroky, môžete ma kontaktovať na osobnú konzultáciu.
Dobrý deň, v roku 1980 sme susedovi povolili prechod cez náš pozemok na jeho stavbu, pretože cesta podľa platného územného plánu (UP) nebola vybudovaná. V stavebnom aj v kolaudačnom rozhodnutí je uvedené, že prístup k jeho nehnuteľnosti bude viesť cez náš dvor, kým sa nevybuduje cesta pred jeho domom z druhej strany. V roku 2014 nás zažaloval, pretože žiada vecné bremeno (VB). Cesta okolo neho je síce v územnom pláne, ale stále nie je vybudovaná. Krajský súd v Košiciach mu teraz plánuje zriadiť VB vydržaním, hoci o to pôvodne nežiadal, pretože sa odvolal proti rozhodnutiu Mestského súdu týkajúcemu sa odplaty, ktorú nechce platiť. Čo s tým?
Dobrý deň, nepoznáme obsah súdneho spisu.
Ak bude rozhodnutie súdu právoplatné a vykonateľné, a teda že sused bude povinný paltiť za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu s uvedneím sumy v eurách, ide následne o exekučný titul a budete môcť v prípade neplatenia zo strany suseda ako osoby oprávnenej z vecného bremena podať návrh na vykonanie exekúcie a to z dôvodu, že právoplatné rozhodnutie súdu s určením povinnosti platiť je exekučným titulom. Návrh na vykonanie exekúcie Vám spíše ktorýkoľvek súdny exekútor.
Dobrý deň, chcel by som vedieť, či pri zriaďovaní vecného bremena v rodinnom dome s tromi vlastníkmi potrebujem súhlas všetkých vlastníkov alebo mi stačí súhlas väčšiny. Predmet bremena je umiestnený na spoločných častiach.
Dobrý deň,
pri zriaďovaní vecného bremena v nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov, pretože zriadením vecného bremena dochádza k trvalému pripojeniu vecného práva k nehnuteľnosti. Toto sa považuje za hospodárenie so spoločnou vecou. V zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o hospodárenie so spoločnou vecou, musia o tom rozhodnúť všetci spoluvlastníci.
Hoci v odbornej literatúre existujú protichodné názory, prevažuje prístup, že súhlas jednotlivých vlastníkov vecného bremena nestačí a všetci spoluvlastníci sa musia zúčastniť na uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena. Tento záver je podporený aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR.
Z toho vyplýva, že aj keď máte súhlas väčšiny spoluvlastníkov, bez súhlasu všetkých vlastníkov nie je možné platne zriadiť vecné bremeno na spoločnej časti nehnuteľnosti.
Dobrý deň, žijeme v zahraničí. V roku 2006 získala moja žena rodinný dom od svojho otca prostredníctvom darovacej zmluvy. Jej otec má na dome a záhrade vecné bremeno. Prístupová cesta k domu nebol prepísaná v katastri. Aj keď je jej otec tam trvalo hlásený, nežije tam. Moja žena by chcela dom predať, ale jej otec s predajom nesúhlasí. Aké máme možnosti? Moja žena by bola ochotná sa darovacej zmluvy zriecť. Ako by sme mali v tejto situácii postupovať? S pozdravom, [vaše meno]
Dobrý deň, vo veci uvádzame, že aj keď na nehnuteľnosti viazne vecné bremeno, toto nie je prekážkou toho, aby vlastník nehnuteľnosti nemohol túto predať. Len samotné zriadenie a trvanie vecného bremena znižuje hodnotu nehnuteľnosti, čo by uviedol aj súdny znalec pre ohodnotenie nehnuteľností.
Je teda aj otázkou, či by niekto nehnuteľnosť kúpil aj s predemtným vecným bremenom.
V otázke ďalej uvádzate, že otec vašej manželky ako vlastníčky nehnuteľnsoti v uvedenom dome nebýva, len má tam hlásený trvalý pobyt. Otázkou je ako dlho otec v predmetnom dome nebýva. Uvdázame, že podľa ust. § 109 Občianskeho zákonníka platí, že "právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo."
Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že ak otec v dome nebýva 10 a viac rokov, vecné bremeno zaniklo. Ak by to tak nebolo, potom vecné bremeno možno zrušiť len na základe dohody /aj napr. za sumu odstupného napr. podľa znal. posudku o vyčíslení hodnoty vecného bremena ako uvádzame vyššie/. Druhou možnosťou je tak ako uvádzate, v otázke, že by dcéra otcovi dom darovala na základe darovacej zmluvy.
Trápi vás "Stavba a vecné bremeno" a chcete pomôcť?
Dobrý deň, chcela by som sa informovať, či môže byť na jeden predmet založená nájomná zmluva a zároveň aj vecné bremeno. Po našom pozemku vedie prípojka kanalizačného potrubia, na ktoré má vodárenská spoločnosť zriadiť vecné bremeno za odplatu a zároveň nájomnú zmluvu, v rámci ktorej bude platiť polročný nájom za dané potrubie. Je to v súlade so zákonom? Môže nám vodárenská spoločnosť v budúcnosti vypovedať nájomnú zmluvu? Veľmi pekne ďakujem za odpoveď a zostávam s pozdravom, Zuzana.
Dobrý deň, podstata vami uevdneého problému resp. problematiky je v tom, že vodárenská spoločnosť chce zriadiť vodovodnú prípojku cez pozemok, ktorý je vo vašom vlastníctve a a súčasne zriadiť vecné bremeno, ktoré spočíva v užívaní predmetného pozemku na stanovený účel, teda aj opravu, úpravu potrubia v prípade potreby. Postup zo strany vodárenskej spoločnosti je v súlade so zákonom, aby si v podstate zabezpečila prístup na pozemok, zrejme podľa zmluvy na dobu neurčitú. Výpoveď zo strany vodárenskej spoločnsoti nateraz opodstatnenie nemá, keďže pod povrchom bude kanalizačné potrbubie a teda v podstate vy nebudete môcť predmentú časť pozemku užívať, vrátane príslušnej časti pozemku, ktoré je charakterizované ako ochranné pásmo.
Z dôvodu právnej istoty si nechajte zmluvu skontrolovať advokátovi.
Dobrý deň, tento problém bol zdedený môjho manžela po jeho nebohých rodičoch. Manželovi rodičia mu darovali dom. Manžel si však nevšimol, že pozemok pod domom nie je vyrovnaný. Jeho brat, ktorý bol špekulant, opil ich otca, čím sa pozemok preniesol na neho. Manžel chcel pôvodne predávať dom svojmu bratovi, ale suma sa mu nepáčila, tak znížil cenu. To však už stačilo, pretože vyzeralo, ako by chcel dom zadarmo. Po čase sa bratia ústne dohodli, že brat mu daruje alebo predá pozemok a manžel môže začať opravovať dom. Môj manžel investoval všetky svoje financie do toho domu, ale keď chcel vykopať jamu pre žumpu, jeho bratov syn protestoval, tvrdiac, že pozemok je jeho a nedovolí nič robiť na svojom pozemku. Medzitým manžel prepísal dom na nášho syna. S bratovým synom nemôžeme nájsť zhodu, neberie mobil alebo ho zrušil. Sme už na konci našich síl, bratov syn dokonca označil kolíkmi, kade máme chodiť. Prosim Vás, môžete nám nejako pomôcť? Vopred ďakujem a prajem pekný deň.
Dobrý deň,
úvodom poznamenávame, že pokiaľ došlo k zmene vlastníctva ako stavby, tak aj pozemku, pozemok a jeho užívanie v prospech vlastníka stavby musia riešiť vlastníci stavby a pozemku, resp. Vy ako zástupcovia syna.
Z otázky nevieme usúdiť, či chcete dom predať /pravdepodobne nie/, alebo ho nechcete predať, preto uvedieme alternatívy :
1./ Ak by ste chceli dom predať, treba s vlastníkom pozemku jednať najlepšie písomne. Ak nebude reagovať na Vašu ponuku na predaj RD, predáte dom cudzej tretej osobe. Otázkou však je, či cudzia osoba kúpi RD bez pozemku.
2./ Treba uviesť, že je škodou, že v čase spísania darovacej zmluvy na RD ste túto nedali skontrolovať, predišlo by sa problémom s vlastníctvom pozemku. Vo Vašom prípade ide o oprávnenú stavbu (stavba so stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím), preto riešením je ponúknuť synovcovi cenu za príslušnú časť pozemku na predaj. Ak s návrhom súhlasiť nebude, budete musieť podať návrh na súd o zriadenie vecného bremena /prechod, prejazd, zriadenie žumpy s príslušenstvom/ a to v súlade s ust. § 151o/ Obč. zákonníka :
"(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
(2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
(3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok."
Vo veci odporúčame kontaktovať advokáta.
Chceme tiež uviesť, že aj keď je vlastník pozemku iná osoba, ako vlastník stavby, zo zákona vlastník pozemku nemá predkupné právo k stavbe na ňom postavenej, teda Vy resp. Váš syn môže nehnuteľnosť predať inej tretej osobe, a to bez toho, aby o tom informoval vlastníka pozemku.
Dobrý deň, chcela by som sa informovať. Moja mama zdedila dom po mužovi, ktorý mi ho daroval. Avšak na danom dome je ťarchou doživotné užívacie právo pre súrodencov môjho nevlastného otca. Plánujem na tomto pozemku stavať, no na získanie stavebného povolenia bude treba aj súhlas od týchto súrodencov. Moja otázka znie: čo sa stane, ak by robili problémy a ja by som sa nemohla zbudovať s mužom? Poznámka k tomuto je, že už viac ako 10 rokov tento dom nevyužívajú ani sem nechodia. Je možné tieto práva nejako napadnúť?
Dobrý deň,
na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :
V otázke uvádzate, že na základe darovacej zmluvy ste nadobudli vlastníctvo nehnuteľnosti - domu s pozemkom od svojej matky.
V otázke uvádzate, že na nehnuteľnosti - dome - viazne doživotné užívacie právo súrodencov Vášho nevlastného otca. Neuvádzate, či doživotné užívacie právo sa vzťahuje aj na pozemok, na ktorom chcete stavať nový dom, alebo len na pôvodný dom, ktorý Vám darovala Vaša mama.
Pokiaľ ste vlastníkom nehnuteľnosti, domu a aj pozemku, je vecou posúdenia stavebného úradu, či projektová dokumentácia na výstavbu domu spĺňa kritéria na výstavbu na predmetnom pozemku.
Podľa ust. § 109 Obč. zákonníka platí :
"Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo."
Chceme súčasne uviesť, že uvedená doba 10 rokov sa počíta odo dňa zriadenia uvedeného vecného bremena, teda nie od času kedy nadobudla nehnuteľnosť Vaša mama na základe dedičského rozhodnutia po svojom manželovi.
Toto právo doživotného užívania prináleží len konkrétnej osobe, nie jej dedičom a teda v prípade úmrtia súrodencov Vášho nevlastného otca, neprechádza doživotné užívacie právo na ich dedičov.
Ďakujem za rýchlu odpoveď. Týka sa to záhrady, ktorá sa v súčasnosti nevyužíva. Majiteľ je invalidný dôchodca, takže neviem, či je schopný tam niečo robiť. Keď sme ho v minulosti žiadali o povolenie na stavbu, súhlasil. V súvislosti s tým sme nechali vypracovať a zaplatili sme urbanistickú štúdiu, ktorá nás stála nemalé finančné prostriedky. Avšak následne si to rozmyslel. My ale veľmi túžime počasť stavby. Nevieme teda, či môžeme pokračovať v našom zámere.
Dobrý deň, požiadať o stavebné konanie môžete, avšak ako som uviedol vyššie vo svojej odpovedi, strýko bude účastníkom stavebného konania. To znamená, že stavebný úrad bude prihliadať na jeho námietky.
Pokiaľ pôjde o vážny zásah to jeho užívacích práv, potom Vám nebude vydané stavebné povolenie, a teda nebudete môcť stavať.
Trápi vás "Stavba a vecné bremeno" a chcete pomôcť?
Dobrý deň, svokra má postavený dom na svojom pozemku a my sme si, môj už, bohužiaľ, zosnulý manžel a ja, postavili dom na jej bývalej záhrade. Týkajúce sa pozemku je už všetko vyriešené tak, ako má byť. V dôsledku prístupovej cesty cez jej pozemok k nášmu domu, ktorý stojí za tým jej, vznikla jej tŕň v oku. Svokra a svagor sa mi vyhrážajú a žiadajú peniaze za bránu, ktorú dali postaviť. Táto brána stojí na ich pozemku, ale aj na našej prístupovej ceste. Neviem, ako mám riešiť neustále vyhrážanie a vynucovanie si peňazí od mojej svokry a svagra. Dokonca istý čas zámok na bráne zamkli so slovami, že mne ani deťom nebude dovolené tadiaľtudy chodiť, dokým im nezaplatím za bránu. Iný prístup k nášmu domu nemám a nemám ani dostatok peňazí na to, aby som im za bránu, ktorú postavili, zaplatila. Môžu mi nárokovat' peniaze, keď ich brána stojí na našej prístupovej ceste? Počas stavby domu sme naše pripojky na plyn a elektrinu napojili na ich už existujúcu pripojku, ktorá stojí na ich pozemku. Urobené to bolo vtedy takto, pretože pod našou prístupovou cestou je vedený kanál a údajne sa to nesmie krížovať. Teraz ma neustále strašia tým, že si mám pripojky preložiť na svoju stranu. Bohužiaľ, aj keby to bolo možné, nemám finančné prostriedky na zaplatenie prekladu. Môžu súdnou cestou, ktorou sa mi tiež vyhrážajú, dosiahnuť preklad pripojky? Budem veľmi vďačná za Vašu radu. Ďakujem.
Dobrý deň, Vaša svokra a švagor musia rešpektovať existujúce vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pre Vás a Vaše blízke osoby. Toto oprávnenie nemôžu podmieňovať žiadnym plnením z Vašej strany, ak ich na to neoprávňuje zmluva o zriadení vecného bremena alebo súdne rozhodnutie. Pri riešení prípojok k verejným sieťam, je dôležité oboznámiť sa s okolnosťami ich vybudovania, priebeh stavebného konania a prípadný súhlas s ich umiestnením na pozemku susedov. V prípade, že tieto prípojky sú vybudované bez stavebného povolenia (tzv. čierna stavba), Vašu situáciu to značne skomplikuje. V stavebnom konaní sa následne môžu Vaši susedia potom domáhať ich odstránenia. V každom prípade Vám odporúčam v maximálne možnej miere o dosiahnutie vzájomnej dohody, a to napr. zriadením vecného bremena alebo nájomnej zmluvy.
Nové policajné testovania?
NOVÉ POLICAJNÉ TESTOVANIA? Od 1.1.2025 majú policajti nové zariadenia. Ide o skríningové testovacie súpravy, ktoré ...
Podmienka v závete
PODMIENKA V ZÁVETE Dali ste do závetu podmienku? Dedič ju dodržať nemusí! ⚖️ Dedičstvo nie je možné spojiť s nejakou ...