Vyporiadanie spoluvlastníctva - právna poradňa

Vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

Právna poradňa o vyporiadaní spoluvlastníctva (majetku)

Položiť otázku advokátovi Prehľad zodpovedaných otázok

Rozdelenie nehnuteľnosti - spoluvlastníctva

Rozdelenie nehnuteľnosti - veci medzi spoluvlastníkov sa vykonáva podľa výšky ich podielov. Základnou podmienkou použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva je, že ide o deliteľnú vec, pričom rozdelením nehnuteľnosti (veci) musia vzniknúť samostatné veci. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti sa musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Pri rozdelení pozemku sa vypracuváva geometrický plán, ktorý sa stáva súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení nehnuteľnosti.

Pokiaľ ide o delenie stavby delenie je možné nielen vertikálne ale aj horizontálne (na jednotlivé byty či nebytové priestory) s tým, že spoločné časti, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Môže nastať situácia, že stavbu v vstave, v akom sa nachádza nie je možné rozdeliť, pričom stavebnou úpravou by to bolo možné. Podľa doterajšej judikatúry sa za reálne nedeliteľnú stavbu považuje taká stavba, ktorú by bolo možné rozdeliť iba pri vynaložení väčších nákladov na stavebné úpravy. S touto judikatúrou nemožno súhlasiť za každých okolností. Nákladné stavebné úpravy sú ralatívny pojem. Taktiež môže nastať situácia, keď rozdelenia nehnuteľnosti (stavby) by bol ochotný uhradiť sám jeden zo spoluvlastníkov. Súd v týchto prípadoch ustanovuje znalca, ktorý vyhotoví technický podklad (posudok) na rozdelenie stavby s presným určením čo je potrebné vykonať Na základe toho súd môže vyniesť rozhodnutie, ktorým by rozhodol o reálnom rozdelení stavby určitými stavebnými úpravami.

Rozdelenie nehnuteľnosti v určitých prípadoch (prípadoch hodných osobitného zreteľa) sa môže udiať odlišne vzhľadom na výšku spoluvlastníckych podielov. Napríklad pri rozdelení nehnuteľnosti - stavby nemusia vzniknúť úplne identické byty (nebytové priestory), vtedy súd určuje primeranú peňažnú náhradu. Nie je vylúčené, že pri rozdelení nehnuteľnosti súd zriadi vecné bremeno v prospech bývalého spoluvlastníka vyporiadavanej nehnuteľnosti, to sa môže stať aj bez návrhu. Podľa judikatúry, ktorú rozoberáme na týchto stránkach platí, že nie je možné prikázať nehnuteľnosť (vyporiadavanú) do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov a zriadiť vecné bremeno druhému spoluvlastníkovi spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti.

Zákon pamätá aj na prípady, keď nie je rozdelenie veci dobre možné, vtedy súd môže rozhodnúť o tom, že prikáže vec jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Súd pritom musí prihliadať na tri zákonné kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Podľa nášho názoru to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť. Súd však na tieto hľadiská prihliada prioritne a to v poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Súd môže prihliadať pri zrušovaní spoluvlastníctva aj na to, kto sa a akou mierou pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, staral sa o ňu a iné. Ďalšie zákonné kritérium je správanie sa k ostatným spoluvlastníkom (napriklad fyzické napádanie, urážky spoluvlastníkov, poškodzovanie spoločnej veci a iné.

Tak, ako bolo uvedené vyššie, súd môže rozhodnúť aj o primeranej náhrade tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, súd prihliada pritom na trhovú cenu (t.j. cena podľa ponuky a dopytu). Neprihliada sa na "cenu obľuby". Niekedy rodinný dom po rodičoch môže mať z citových dôvodov pre spoluvlastníka vyššiu hodnotu ako je trhová cena, súd však na cenu obľuby neprihliada. Súd môže rozhodnúť, že prikáže vec spoluvlastníkov aj bez náhrady, druhý spoluvlastník však s tým musí súhlasiť.

V prípade, ak ak nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem, nastáva tretí z uvedených spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti podielov. Súd teda zrušuje spoluvlastníctvo predajom nehnuteľnosti. Kým nedôjde k predaju, nehnuteľnosť zostáva naďalej v spoluvlastníctve, pričom až do predaja veci sa spoluvlastníci môžu dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva iným spôsobom. Predaj spoločnej veci sa uskutoční podľa Exekučného poriadku.