Opätovná žaloba na zriadenie vecného bremena

Odpoveď advokáta na majetkové vyporiadanie

Dobrý deň, 

ako uvádza § 142 ods. 3 Občianského zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

Potvrdzuje to aj súdna prax, podľa ktorej súd o zriadení vecného bremena rozhoduje už pri reálnom delení pozemkov, a v zmysle zásady nebis in idem (nie dvakrát o tom istom/ tej istej veci) nie je možné podať novú žalobu (už po zrušení spoluvlastníctva a rozdelení pozemkov) pretože podľa názoru súdu by išlo o tých istých účastníkov a ten istý právny nárok.

Pripájam aj úryvok uznesenia NS ČR sp. zn. 22 Cdo 3214/2006, 22 Cdo 3215/2006

I.        Pokiaľ súd dospeje k záveru, že zriadenie vecného bremeno pri reálnom rozdelení pozemku nie je dôvodné, neznamená to, že takýto záver musí vyjadriť vo výroku rozsudku, ktorým podielové spoluvlastníctvo k tomuto pozemku zrušuje a pozemok medzi účastníkmi reálne rozdeľuje.

II.      Právoplatným rozsudkom, ktorým súd podľa § 142 OZ zruší podielové spoluvlastníctvo účastníkov k pozemku a pozemok medzi účastníkmi reálne rozdelil bez toho, aby zriadi vecné bremeno medzi pozemkami novovzniknutými týmto rozdelením, je právoplatne rozhodnuté o vyporiadaní zrušeného spoluvlastníckeho vzťahu vrátane toho, že pre jeho vyporiadanie aj zriadením vecného bremena nebol zistený dôvod. Takýto rozsudok zakladá prekážku rozhodnutej veci podľa § 159a ods. 5 ( v SR § 159 ods. 3 OSP) pre konanie o návrhu na zriadenie vecného bremena k pozemkom reálnym rozdelením vzniknutým podľa § 142 ods. 3 OZ, lebo ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi.

Odpoveď advokáta na majetkové vyporiadanie

Dobrý deň, vo veci platí ust. § 230 Civilného sporového poriadku :

"Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova."

Uvedené ustanovenie je pomerne jasné.

Citujeme z uzn. Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. 2 Cdo 71/2012 :

"Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie."

Na riešenie vecného bremena odporúčam kontaktovať advokáta.

Môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.