BSM a podnikanie manžela

Odpoveď advokáta na majetkové vyporiadanie

Podnikajúci manžel je povinný nahradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) takú sumu, ktorá sa rovná pozitívnemu (kladnému) rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku BSM, čo je spravidla cena jeho podniku (ak nebol vytvorený aj vynaložením oddelených prostriedkov fungovaním manžela). Ak predmet lízingu slúži výlučne na podnikanie jedného s manželov, náležia práva a povinnosti s ním spojené k jeho podniku, a preto je možné k hodnote majetkového práva spätého s leasingom prihliadnuť len v rámci zisťovania ceny podniku.   Pri vyporiadaní BSM je každý z manželov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok (§ 150 OZ). Majetok je súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok, iných práv a hodnôt oceniteľných peniazmi) patriaci určitému subjektu. Za majetok manžela treba považovať aj jeho podnik a preto je podnikajúci manžel povinný nahradiť prostriedky vynaložené zo spoločného majetku na jeho podnik, aj keď tieto prostriedky v rámci podnikania investoval do cudzej veci (napr. do zriadenia podniku či ordinácie v objekte, ktorého je nájomcom). Avšak aj tu je potrebné prihliadať na to, že táto investícia slúžila k zárobkovej činnosti, rozmnožujúcej spoločný majetok manželov, a preto nie je možné po podnikajúcim manželovi požadovať, aby vrátil do BSM celú jej výšku bez ohľadu na stav aktív a pasív jeho podnikania. Ak sa teda predmetom vyporiadania BSM stane podnik, investície vynaložené na zriadenie prevádzkarne (§ 7 ods. 3 OBZ) resp. ordinácie sa pri vyporiadaní BSM samostatne nezohľadňujú. Pre vyporiadanie BSM majú tieto investície význam v tom, že prípadná pohľadávka vzniknutá na základe takejto investície voči tretej osobe je súčasťou nehmotnej zložky podnikania podnikateľa - manžela a musí k nej byť zohľadnený pri tvorbe ceny jeho podniku ku dňu zániku BSM. Ak ide o pohľadávku vynaloženú na zriadenie prevádzkarne v budove patriacej tretej osobe, je potrebné prihliadať na to, či nájomca je oprávnený požadovať od prenajímateľa náhradu vynaložených nákladov (§ 667 ods. 1 OZ). (Rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2296/2004)