Dovolanie na Najvyšší súd SR – podmienky a postup

Dovolanie na Najvyšší súd SR – kedy ho môžete podať a ako postupovať?

Aktualizované: marec 2026

Podľa § 419 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP) je dovolanie mimoriadny opravný prostriedok, ktorým môžete napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu – ale len v prípadoch a za podmienok, ktoré zákon výslovne stanovuje. Dovolanie nie je ďalšie odvolanie – ide o výnimočný prostriedok, rozhoduje o ňom Najvyšší súd Slovenskej republiky. Máte na to lehotu 2 mesiace od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 427 CSP), a vyžaduje sa povinné zastúpenie advokátom (§ 429 CSP). Bez dodržania týchto podmienok váš návrh súd bez preskúmania vecného obsahu odmietne.

Čo je dovolanie a prečo nie je bežné odvolanie

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, čo znamená, že ho nemôžete použiť kedykoľvek. Môžete ho podať len v presne vymedzených prípadoch, ktoré zákon vypočítava. To ho jasne odlišuje od odvolania, ktoré je riadnym opravným prostriedkom a úprimne povedané – je dostupnejšie a používa sa oveľa bežnejšie. Dôvod tejto prísnosti je ten, že právne štáty potrebujú právnu istotu: nechcú, aby boli rozsudky len tak vystavené neustálym napadnutiam.

Návrhom na dovolanie sa nás snaží učiť aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Už viackrát rozhodol, že keď štát zavádza mimoriadne opravné prostriedky, nesmú sa stať skrytým odvolaním – teda tretím stupňom konania, kde by sa mohlo preskúmavať všetko. Mimoriadne prostriedky sú preto len pre vážne chyby.

Slovenská Ústava chráni vaše právo na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). Ale chráni aj právnu istotu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Dovolanie je hraničným bodom medzi týmito dvoma právami. Jeho primárnym účelom je opraviť závažné procedurálne chyby, ktoré spochybňujú správnosť rozhodnutia – napríklad ak súd rozhodol bez právomoci alebo bez riadnej účasti záinteresovanej strany. Sekundárnym účelom je riešiť otázky zásadného právneho významnosti a zjednocovať judikatúru.

Kedy je dovolanie prípustné – dva základné dôvody

Dôvod č. 1 – Závažné procesné chyby (§ 420 CSP)

Rozhodnutie odvolacieho súdu je zmätočné (použitie tohto starobylého slova nie je omylom – je to právny termín), ak obsahuje jednu z týchto závažných chýb. Vypočítava ich zákon v šiestich bodoch. Ak máte niektorú z nich, máte základný dôvod na dovolanie.

• a) Chyba právomoci súdu: Súd rozhodol o veci, na ktorú nemal právomoc. Ide o absolútnu právomoc – keď vôbec nepatrila do jeho miestnej pôsobnosti alebo vecnej pôsobnosti. Napríklad ak okresný súd rozhodol o spore, ktorý patrí do pôsobnosti krajského súdu, alebo ak sa všetci žalovaní nachádzali v pôsobnosti iného súdu.
• b) Procesná subjektivita: Taká strana, ktorá nemala právo byť účastníkom sporu, bola v konávaní zaradená. Procesná subjektivita znamená, že vlastne máte čo dokazovať – teda že ste právnicky zainteresovaní na výsledku sporu. Ak ju nemáte, jednoducho nepatríte do konania a každé jeho rozhodnutie voči vám je neplatné.
• c) Procesná spôsobilosť: Strana nemala schopnosť sámiť sa vlastnými právami a povinnosťami, a pritom nemala zákonného zástupcu (opatrovníka, rodiča a pod.). Ide napríklad o dieťa bez rodičov, ktoré bolo v konávaní zaradené ako účastník bez zákonného zástupcu, alebo o fyzickú osobu bez právnej osobnosti.
• d) Veci res iudicata: O tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, alebo už o nej viedlo konanie. Toto je zásada ne bis in idem (niet dvakrát o tom istom). Jej cieľom je zastaviť spory a poskytnúť istotu. Právoplatnosť znamená, že rozhodnutie už nie je možné napadnúť bežnými opravnými prostriedkami.
• e) Vylúčenie sudcu: Sudca, ktorý mal byť vylúčený, rozhodoval. Alebo súd nebol správne obsadený podľa zákona. Ide o závažnú chybu nezávislosti a nestrannosti. Príkladom je, keď rozhodoval sudca, ktorý iným rozhodnutím už o vás rozhodol a teda nemôže byť nestranný.
• f) Porušenie práva na spravodlivý proces: Súd nesprávnym postupom podľa § 416 CSP znemožnil strane realizovať jej procesné práva. Ide o prípad, keď vám právo neumožnilo – napríklad keď vám nedovolilo vôbec hovoriť alebo vám bránilo podať tvrdenia. Toto je porušenie práva na spravodlivý proces chránené aj Ústavou.

Dôvod č. 2 – Otázka zásadného právneho významnosti (§ 421 CSP)

Druhý dôvod je omnoho jemnejší. Dovolanie je možné aj vtedy, keď odvolací súd nesprávne posúdil zákon. Konkrétne: keď rozhodol o právnej otázke, ktorú Najvyšší súd SR dosiaľ neriešil, alebo keď rozhodol inak, ako dosiaľ Najvyšší súd ustálene rozhoduje. Toto sa nazýva otázka zásadného právneho významnosti (§ 421 CSP). Slovo zásadný je tu podstatné – nejde o hocijakú právnu otázku, ale o otázky, ktoré majú veľký dosah na právny poriadok.

Pozor! § 431 CSP jasne hovorí, že dovolací dôvod nesmie spočívať na nesprávnosti faktických zistení. Teda: ak odvolací súd zle posúdil dôkazy a faktické stav veci, to nie je dôvod na dovolanie. Dovolanie opravuje len právnu chybu, nie faktickú chybu.

Existujú aj výnimky. Podľa § 421 ods. 2 CSP: dovolanie nie je možné proti rozhodnutiam, ktorými sa rozhoduje o tzv. procedurálnych záležitostiach (tie sú vypočítané v § 357 CSP). A podľa § 422 CSP: dovolanie nie je možné, keď ide o spor s nižšou finančnou hodnotou – ide o de minimis výnimku, aby sa súdy nezasýtili malichernosťami. Táto hranica sa každoročne zvyšuje podľa inflácie.

Proti akým rozhodnutiam môžete podať dovolanie

Dovolanie je možné podať len proti rozhodnutiam odvolacieho súdu – teda krajského súdu. Konkrétne: proti rozsudkom, ktorými krajský súd rozhodol o veci samej (meritórne rozhodnutia), a proti uzneseniam, ktorými rozhodnutie spor skončí (napríklad keď krajský súd zamietne odvolanie bez prejednania veci, alebo zastaví konanie pre nedostatky).

Čo sa nemôže podať?

Nemôžete dovoláť sa rozhodnutia súdu prvej inštancie (okresného alebo krajského, ak rozhodoval ako prvá inštancia). Nemôžete sa dovoláť ani rozhodnutí mimo samotného odvolacieho konania, ako sú rozhodnutia o delegácii, o príslušnosti alebo o predbežných procesných otázkach, ktoré sa v samotnom dovolaní aj preskúmavajú.

Ako podať dovolanie – postup krok za krokom

Podanie dovolania nie je zložité, ale je presne regulované. Každý krok sa musí dodržať. Inak vám Najvyšší súd dovolanie bez pietomnosti odmietne a vaša vec sa nikdy neprejedná.

1. Skontrolujte základný dôvod: Najskôr si ujasniť, či vôbec máte dôvod na dovolanie. Je to § 420 alebo § 421 CSP? Máte nejaký z tých šiestich typov zmätočnosti, alebo ide o nesprávne právne posúdenie otázky zásadného početnosti? Ak žiadny z nich nespĺňate, je zbytočné dovolanie podávať – bude odmietnuté.
2. Nájdite si advokáta: Podľa § 429 CSP je zastúpenie advokátom povinné. Nemôžete sami podať dovolanie bez advokáta, ledva s výnimkou: ak máte právnické vzdelanie (čo znamená, že ste absolvent práva alebo právny učiteľ) a ak si to bezpečností odsúhlasite v priamej zástupnosti. Bez advokáta bude vaše dovolanie automaticky odmietnuté.
3. Dodržte lehotu: Máte 2 mesiace od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu na podanie dovolania. § 427 CSP jasne hovorí, že ide o prekluzívnu lehotu – ak ju zmeškaný, právo podať dovolanie zanikne a nikdy sa nebudete môcť dovoláť. Nikdy sa nepredlužuje a nemôžete o jej predĺženie požiadať.
4. Podajte dovolanie správnemu súdu: Dovolanie podávate na súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Teda: ak okresný súd mal vec v prvej inštancii a krajský súd v druhej inštancii, dovolanie podávate okresnému súdu – ten ho následne postúpi Najvyššiemu súdu SR.
5. Dovolanie musí mať požadované náležitosti: Podľa § 428 CSP musí dovolanie obsahovať: (1) označenie napadnutého rozhodnutia (ktorého súdu, spis. číslo, dátum); (2) rozsah napadnutia (je to všetko, alebo len niektoré časti rozhodnutia); (3) dovolací dôvod (ktorý zo šiestich typov zmätočnosti, alebo nesprávne právne posúdenie); (4) čoho sa dovolateľ domáha (čo si želáte, aby Najvyšší súd zmenil alebo zrušil).

Na čo si dať pozor – časté chyby pri dovolaní

Najčastejšie chyby, ktoré sa pri dovolaní páchajú:

• Zmeškanie lehoty: Toto je najčastejšia a najfatálnejšia chyba. Keď zmeškáte 2-mesačnú lehotu, Najvyšší súd dovolanie odmietne a nemôžete nič robiť.
• Nedostatočné odôvodnenie dovolacieho dôvodu: Musíte jasne vysvetliť, prečo myslíte, že je vaše dovolanie prípustné. Len vygeneralizované tvrdenie typu súd sa mýli nie je dosť.
• Dovolanie ako skryté odvolanie: Pokúšate sa preskúmať znova faktické zistenia alebo právne otázky, ktoré sú mimo stanovisku dovolania. Najvyšší súd toto odmietne. Dovolanie nie je ďalší pokoj na všetko.
• Bez povinného zastúpenia: Ak samosám podáte dovolanie bez advokáta (a nemáte právnické vzdelanie), bude odmietnuté automaticky.
• Napadnutie nesprávneho rozhodnutia: Pokúšate sa dovoláť rozhodnutie, proti ktorému dovolanie vôbec nie je prípustné (napríklad rozhodnutie okresného súdu).
• Formálne chyby v samotnom dovolaní: Zabudnuté náležitosti (podľa § 428 CSP), nedostatočné podanie, nesprávne určenie rozsahu napadnutia.

Ak Najvyšší súd zistí, že dovolanie nie je prípustné, odmietne ho podľa § 447 CSP bez toho, aby vôbec posúdil faktické či právne otázky veci. Bez preskúmania sa zmení úplne zbytočne.

Čo rozhodli súdy – dôležitá judikatúra

Aj veľmi zákony sú nejasne. Súdy ich vykládam a ich rozhodnutia sa stávajú právnym zdrojom. Tunajšie sú rozhodnutia, ktoré dobre vysvetľujú, čo je dovolanie:

• NS SR, sp. zn. 6 Cdo 90/2010: Dovolanie nie je ďalšie odvolanie. Najvyšší súd jasne povedal, že nemôže znova skúmať všetko, čo by mohol skúmať krajský súd. Dovolanie sú len pre vážne chyby.
• ÚS SR, I. ÚS 164/2012: Podmienky prípustnosti dovolania sa musia vykládam ústavne konformne – v súlade s Ústavou a s právom na spravodlivý proces. Nemožno ich vykládam bez milosti a bez flexibilnosti.
• ÚS SR, I. ÚS 186/08: Právo na dovolanie požívá ústavnú ochranu. Keď všetci ostatní opravné prostriedky vyčerpete, dovolanie musí existovať ako kľúč na návrat do súdneho konania.
• ESĽP, prípad Sutyazhnik proti Rusku: Európsky súd povedal, že mimoriadne opravné prostriedky nesmú byť skrytým odvolaním. Ak štát zavádza dovolanie, nesmie byť jeho úlohou preskúmavať všetko ako v treťom stupni.
• ÚS SR, II. ÚS 398/08: Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiam o rozvode (pokiaľ by išlo len o zmenu právneho posúdenia v otázkach rodinnopráv, bez hmotného porušenia práva na spravodlivý proces). To je zákonný prípad, keď je dovolanie viac regulované.
• NS SR, sp. zn. 5 Cdo 243/2010: Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiam mimo inštančného postupu, napríklad proti rozhodnutiam o delegácii vecí alebo o predbežných procesných otázkach.

Porovnanie: odvolanie vs. dovolanie

Aby ste lepšie pochopili rozdiel, tu je porovnanie:

Často kladené otázky o dovolaní (FAQ)

Otázka 1: Aká je lehota na podanie dovolania?

5. Lehota je 2 mesiace od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Ide o prekluzívnu lehotu podľa § 427 CSP – ak ju zmeškaný, právo podať dovolanie zanikne. Nikdy sa nepredlužuje, bez výnimiek.

Otázka 2: Musím mať pri dovolaní advokáta?

Áno, podľa § 429 CSP je zastúpenie advokátom povinné. Jediná výnimka: ak máte právnické vzdelanie (ste absolvent práv alebo právny učiteľ). Bez advokáta bude dovolanie automaticky odmietnuté.

Otázka 3: Môžem dovolaním napadnúť rozhodnutie okresného súdu?

Nie. Dovolanie je možné len proti rozhodnutiam odvolacieho súdu, teda krajského súdu. Rozhodnutia okresného súdu sa napadajú odvolaním, nie dovolaním.

Otázka 4: Čo sa stane, ak dovolanie nie je prípustné?

Najvyšší súd ho odmietne podľa § 447 CSP bez vecného preskúmania. Nebudú zvažovať ani faktické ani právne otázky – dovolanie bude odmietnuté čisto z formálnych dôvodov.

Otázka 5: Koľko stojí podanie dovolania?

Súdny poplatok za dovolanie sa určuje podľa sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Suma sa vzťahuje na finančnú hodnotu veci. Okrem toho musíte počítať s honorárom advokáta, ktorý vás bude zastupovať.

Otázka 6: Môžem podať dovolanie aj v spotrebiteľskom spore?

Áno, CSP sa vzťahuje na všetky typy sporov bez rozdielu. Ale pozor: podľa § 422 CSP dovolanie nie je prípustné, keď ide o spor s nižšou finančnou hodnotou (de minimis výnimka). Táto hranica sa každoročne zvyšuje.

Otázka 7: Aký je rozdiel medzi dovolaním a dovolaním generálneho prokurátora?

Dovolanie podáva strana sporu (§ 424 CSP). Dovolanie generálneho prokurátora (§ 458 CSP) môže napadnúť aj rozhodnutie súdu prvej inštancie. Generálny prokurátor sa snaží chrániť verejný záujem, zatiaľ čo vy chránite svoj súkromný záujem.

Tento článok má informatívny charakter a nepredstavuje právnu radu. Pre posúdenie vášho konkrétneho prípadu odporúčame konzultáciu s advokátom.  

JUDr. Milan Ficek, advokát
Špecializácia na civilné procesné právo a zastupovanie pred Najvyšším súdom SR.

Dobrý deň, chcel by som si u vás dohodnúť konzultáciu, je to možné?