Dobrý večer. Potreboval by som radu. Som vlastníkom 3/4 rodinného domu. V tomto dome žije so mnou aj druhý vlastník. Všetky náklady spojené s vedením domácnosti hradím ja, čo predstavuje 245 eur. Je to už 13 rokov, odkedy som sa do tohto domu prisťahoval. Je možné od druhého vlastníka vymáhať alebo požadovať časť nájomného? Ďakujem.
Dobrý deň,
na Vašu otázku odpovedáme nasledovne :
V otázke uvádzate že celkom už 13 rokov uhradzuje všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, pričom ste podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu 3/4 k celku. Druhý podielový spoluvlastník nehradí žiadne náklady.
Pre komplexnejšie zodpovedanie otázky predovšetkým z hľadiska riešenia by sme potrebovali vedieť viac údajov, najmä pokiaľ sa jedná o samotnú nehnuteľnosť, jej deliteľnosť a právny stav, na základe ktorého došlo k nadobudnutiu vlastníctva.
I. ZÁKLADNÁ PRÁVNA ÚPRAVA
Podľa ust. §§ 123 a nasl. Obč. zákonníka platí :
" Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana."
II. PRINCÍPY A PODSTATA PODIELOVÉHO SPOLUVLASTNÍCTVA
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
V zmysle ust. § 137 a nasl. Obč. zákonníka :
"Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké."
Podstata podielového spoluvlastníctva
Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho podielu v takom rozsahu, v akom zodpovedá veľkosti podielov podielových spoluvlastníkov. Podstatný teda podľa ustanoví zákona nie je počet spoluvlastníkov /hľadisko počtu osôb/, ale podiel, ktorý na jednotlivých spoluvlastníkov pripadá k celku, resp. vo vzťahu k celku.
Následne tomu zodpovedá aj podiel na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva nehnuteľnosti, ktorými je aj úhrada bežných nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti, vo Vašom prípade 75 % a 25 % k celku, a to :
a/ Právo hospodárenia so spoločnou vecou, za ktoré možno považovať aj užívanie spoločnej veci, údržbu, opravu, úpravu veci, jej zmenu, popr. jej odstránenie.
Platí ust. § 139 Obč. zákonníka :
" Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd."
Dôležitou zmenou spoločnej veci je napr. prestavba domu, prístavba domu, veľké investície.
b/ Veľkosť podielu určuje aj to, v akom pomere sa podieľa spoluvlastník na úžitkoch a prírastkoch a znáša náklady s vecou spojené.
c/ Veľkosť podielu určuje aj to, aký podiel pripadne z výťažku z predaja, zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pripadne ostatným spoluvlastníkom vo vzťahu k celku.
III. JUDIKATÚRA
Z pohľadu Vášho prípadu je dôležité rozh. NS SR 4 M Cdo 12/2011 z 27. 2.2012 :
" Z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania treba rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach (§ 139 Obč. zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu."
"Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov, pretože až vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú námietku premlčania voči takejto pohľadávke.
S prihliadnutím k tomu potom pôjde
- buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3 (pozn. spoločné záväzky), § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1,2,3 Obč. zákonníka, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. zákonníka, (pozn. : bežné náklady)
- alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ktoré môže uplatňovať investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107 Obč. zákonníka v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu, (3 ročná premlčacia lehota), (pozn. : nevyhnutné náklady)
- alebo o právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 Obč. zákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva. (pozn. : náklady, ktoré neboli nevyhnutné).
Dôležitý je aj rozsudok NS SR 6 Cdo 184/2010 :
"Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna.“
IV. ODPORÚČANIE A RIEŠENIE
1./ Odporúčame zadovážiť resp. zhromaždiť všetky doklady, ktoré preukazujú vykonané úhrady titulom bežných nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti (voda, energie, plyn, poplatky za odvoz odpadu), ako aj tie, ktoré sa platia bez ohľadu na to, či sa nehnuteľnosť užíva alebo neužíva, napr. daň z nehnuteľnosti, ďalej náklady na bežnú údržbu a opravy nehnuteľnosti. Rozpočítanie nákladov bude závisieť buď z rozsahu skutočného užívania nehnuteľnosti alebo od veľkosti spoluvlastníckeho podielu.
2./ Z otázky predpokladáme, že nehnuteľnosť užívate ako spoluvlastníci celú, že nemáte vymedzené priestory, do ktorých nemá prístup druhý spoluvlastník. Potom otázka úhrady nákladov na bežnú prevádzku a užívanie nehnuteľnosti ( voda, el., plyn, odpad) by mali byť hradené v podiele 1/2 k celku, a nie podľa veľkosti spoluvl. podielu 75 % a 25 %. Je to však vec dohody.
3./ Upriamujeme Vašu pozornosť aj na plynutie premlčacej lehoty. Nepíšete v otázke, či z Vašej strany boli vykonané nejaké investície do nehnuteľnosti. Všeobecná premlčacia lehota je 3 roky. Za celé obdobie 13 rokov náklady zrejme nevymôžete, nakoľko je pravdepodobné, že dlžník vznesie námietku premlčania, a to pokiaľ sa jedná o bežné prevádzkové náklady (voda, el., plyn, kúrenie a pod.), tak aj rôzne opravy a údržbu nehnuteľnosti.
4./ Navrhujeme, aby ste sa pokúsili o písomnú dohodu, s tým, že podielový spoluvlastník, ktorý doteraz neuhradzoval žiadne náklady, tieto v písomnej forme uznal čo do dôvodu a rozsahu v zmysle ust. Obč. zákonníka. Za obdobie 13 rokov predpokladáme, že boli Vami hradené aj rôzne náklady na opravu nehnuteľnosti. Pri vyporiadaní dohodou, ako aj pri uplatnení cestou súdu, musia byť jasne identifikované, identifikovateľné a ohodnotené v peniazoch.
Na toto poukazuje aj rozsudok NS SR č. NS SR 4 M Cdo 12/2011 z 27. 2.2012 :
" Bolo by potrebné podrobne zistiť charakter týchto opráv či úprav, predovšetkým, či išlo o nevyhnutné opravy alebo údržbu, či boli bežnou záležitosťou alebo nie a v zápornom prípade, či účastníčky dali k ich vykonaniu súhlas a či tiež došlo k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov."
V prípade, že nedôjde medzi Vami k dohode budete musieť podať návrh na súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia resp. náhradu škody.
5./ Ďalšou možnosťou riešenia celej nehnuteľnosti a súčasne vyporiadania vzniklých - Vami uhradených nákladov, je aj rozdelenie nehnuteľnosti na dve samostatné bytové jednotky, čo však bude predstavovať aj investície, na ktorých sa budete musieť dohodnúť (nepoznáme nehnuteľnosť).
6./ Možnosťou je zrušenie podiel spoluvlastníctva bez povinnosti platiť finančnú náhradu ustupujúcemu spoluvlastníkovi (25%), resp. v nižšej sume vzhľadom na jeho záväzky voči Vám za 13 rokov, a zriadenie vecného bremena v prospech menšinového spoluvlastníka.
V. ZÁVER
Odporúčame, aby ste sa obrátili na advokáta, aby Vám vo veci s celou vecou pomohol, spísal potrebné listiny a aj v celom prípade právne zastupoval.
Ak by súčasťou vyporiadania by boli zmluvy o prevode nehnuteľnosti a tieto by boli spisované advokátom máte právnu istotu, že zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom, a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody (jedná sa o tzv. autorizáciu zmluvy advokátom).
Advokát je tiež poistený pre prípad vzniku škody v súvislosti s autorizáciou zmluvy o prevode nehnuteľnosti a účastníkom zmluvy musí oznámiť výšku poistného krytia aj poisťovňu, v ktorej je poistený. Autorizovanie zmluvy advokátom zaručuje, že zmluvy bude právne bezvadné.
Dúfame, že sme Vám pomohli.
JUDr. Milan Ficek
Advokát na vyporiadanie BSM a spoluvlastníctva
zobraziť 7.953 recenziíDobrý deň, po smrti mojej matky sme zdedili byt a malý dom. Sme traja súrodenci. Celý život som býval s matkou a všetky náklady na udržiavanie nehnuteľnosti som hradil ja. Moje dve sestry neprispievali, pretože žijú v zahraničí. Podiel staršej sestry som bez problémov odkúpil, mladšia však zomrela a jej podiel zdedil jej manžel. Po dedičskom konaní je zapísaný v katastri ako spolumajiteľ, no nechce súhlasiť s ponúkanou cenou za odkúpenie jeho podielu. Zároveň ani nechce finančne prispievať na údržbu a opravy bytu v paneláku ani domu na vidieku. Tvrdí, že všetky povinnosti sú na strane užívateľa, teda na mne.
Dobrý deň,
najprv je dôležité pochopiť, že ako spoluvlastníci (Vy a manžel zosnulej sestry) máte každý právo k celej veci, ale podielovo sa delíte o práva a povinnosti. To znamená, že každý z Vás má právo vec užívať, ale aj povinnosť podieľať sa na nákladoch spojených s jej udržiavaním a správou podľa veľkosti svojho podielu s poukázaním na § 137 a § 139 Občianskeho zákonníka.
Ak ste doteraz všetky náklady znášali sám, máte právo požadovať od ostatných spoluvlastníkov (teda aj od manžela zosnulej sestry) náhradu za ich podiel na týchto nákladoch. Podľa ustálenej judikatúry a komentárov k zákonu, každý spoluvlastník je povinný prispievať na bežnú údržbu, opravy a správu spoločnej veci v pomere svojho podielu, aj keď vec neužíva .
Ak manžel zosnulej sestry nechce prispievať, odporúčam mu zaslať písomnú výzvu na úhradu jeho podielu na nákladoch. Ak nebude reagovať, môžete sa domáhať svojho nároku súdnou cestou.
Čo sa týka odkúpenia jeho podielu, zákon neukladá povinnosť spoluvlastníkovi predať svoj podiel za cenu, ktorú navrhujete Vy. Ak sa neviete dohodnúť na cene, nemôžete ho donútiť predať podiel za Vami navrhovanú sumu. Ak však spoločné užívanie veci spôsobuje vážne nezhody alebo je pre Vás neúnosné, môžete podať návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd podľa § 142 Občianskeho zákonníka. Súd môže rozhodnúť o prikázaní podielu do Vášho výlučného vlastníctva za náhradu, ktorú určí podľa znaleckého posudku, alebo nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku.
K jeho tvrdeniu, že užívateľ je zodpovedný za všetko, uvádzam, že podľa zákona je každý spoluvlastník povinný podieľať sa na nákladoch, bez ohľadu na to, či vec užíva alebo nie. Užívateľ môže byť zodpovedný za škodu spôsobenú nadmerným užívaním, ale nie za bežnú údržbu a opravy, ktoré sú povinnosťou všetkých spoluvlastníkov .
Týmto spôsobom môžete ochrániť svoje práva a domôcť sa spravodlivého riešenia podľa platného práva.
V prípade záujmu kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.
Dobrý deň, zdedili sme dom po rodičoch. Sme traja súrodenci. Sestra svoju časť darovala bratovi, takže ja vlastním jednu tretinu domu. Bývali sme tam s bratom a energie sme platili na polovicu, aj keď mám k dispozícii iba jednu izbu a spoločné priestory – kuchyňu, kúpeľňu a špajzu. Do iných častí domu, vrátane garáže, nemám prístup. Chcem sa opýtať, či by som nemala platiť len jednu tretinu nákladov na energie, keďže nemôžem využívať celý dom. Teraz si brat priviedol priateľku, ktorá na energie neprispieva, a náklady stále delíme na polovicu, hoci užívame dom traja. Brat spomenul, že ak odcestuje za prácou do zahraničia, bude na mne, aby som platila energie sama, aj keď dom sa musí vykurovať, či už v ňom niekto je, alebo nie. Teraz navyše vykurujeme mojím drevom. Vo vedľajšej stavbe má brat karimatky a sú tam dve miestnosti, ktoré si vykuruje pre seba, no aj tieto náklady platím ja. Viete mi poradiť, ako v takejto situácii postupovať? Je správne, aby som platila za niečo, čo nemôžem využívať? Ďakujem.
Dobrý deň, som spoluvlastník rodinného domu, kde ďalšie dve časti vlastnia súrodenci. Avšak v tomto dome bývam ja s plnoletou dcérou, ktorá prispieva na inkaso a výdavky spojené s údržbou domu. Čo sa týka poistky za dom a dane z nehnuteľnosti, platím ich sama. Kto by mal prispievať, spoluvlastníci, ktorí tu nežijú, ale majú rovnaký podiel ako ja, alebo dcéra, ktorá tu žije? Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň, vo veci uvádzame, že podľa § 9 zákona o miestnych daniach platí, že daňovníkom dane zo stavieb je jej vlastník, čo paltí aj pre vlastníka pozemku. V prípade, že nemožno určiť vlastníka nehnuteľnosti - stavby, čo nie je váš prípad, daňovníkom dane je osoba, ktorá nehnuteľnosť užíva. V zmysle uvedeného treba spoluvlastníkov vyzvať, aby vám uhradili podiel na uhradenej dani zo stavieb a pozemkov v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov.
Pokiaľ ide o poistenie domu ako nehnuteľnosti, vy ako spoluvlastník môžete nechať poistiť celú nehnuteľnosť. Tu vyvstáva problém, že zrejme ste nemali súhlas na poistenie nehnuteľnosti od ostatných spoluvlastníkov, hoci je to v ich prospech ako spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Odporúčam ich vyzvať k úhrade podielu na poistnom v rozsahu ich podielov na nehnuteľnosti. Nemôžete však od nich žiadať, aby prispeli na poistenie zariadenia stavby a vecí v nej umiestnených, ktorých ste vy výlučným vlastníkom.
Uvádzate, že dom užívate iba vy a vaša dcéra. Uvádzame, že spoluvlastníci nehnuteľnosti - stavby a pozemku môžu od vás žiadať uhradiť nájomné za užívanie domu a pozemku v rozsahu ich podielov.
Odporúčam všetky problémy /daň, poistnenie, nájomné/ riešiť s ostatnými spoluvlastníkmi v písomnej forme, aby ste zabránili budúcim možným problémom.
Dobrý deň, bývam v rodinnom dome, ktorý vlastním z 1/2 spolu s bratom, ktorý tiež býva v tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ sme prerábali dom, mali sme bločky, vždy sme si všetko vyplatili a vyrovnali sme sa. Presný dátum neviem, ale od istého času, keď môj brat kúpil materiál na niečo, čo prerobil, chcela som mu dať peniaze (aj som mu ich dala), vždy vzal peniaze, no takmer vždy mi povedal, že nemá lístok o zaplatení. Buď ich stratil, alebo nevie, kde ich dal, alebo zohnal materiál od kamaráta bez lístka. Ani raz sa mi nepodpísal, že prevzal peniaze. Chcem sa spýtať: - Keby sa mi niečo stalo, mohol by od môjho syna požadovať vyplatenie za všetko, čo kúpil, keď predloží lístky o nákupe (za čo som ja už zaplatila jemu bez jeho podpisu), hoci nemal lístky, ktoré by záhadne našiel? Pri dedičskom konaní by mohli krátiť jeho zdedenú polovicu? Totiž, môj brat žije s pani, ktorá ho veľmi ovplyvňuje a svojím spôsobom obrala o majetok svoju sesternicu. Preto sa bojím, aby môjho syna nepodviedli.
Dobrý deň,
čo sa týka potenciálnych nárokov Vášho brata voči Vášmu synovi, je potrebné zvážiť niekoľko aspektov. Ak Váš brat predloží bločky alebo iné doklady o nákupe materiálu a vykonanej práci, a ak by takéto doklady neboli existovali alebo by ich prezentoval ako dôkazy, pri vysporiadaní by sa mohli zohľadniť. Môže byť ťažké preukázať, že bol vyplatený.
Váš brat by mohol teoreticky uplatňovať nárok na úhradu týchto nákladov, avšak v prípade sporu by musel preukázať oprávnenosť svojich tvrdení. Návrh na prejednanie sporných nárokov by sa musel podať súdu, ktorý by posúdil všetky dôkazy.
Ideálne riešenie je, že ak brat nepopiera, že ste uhradili tieto náklady, aby Vám to potvrdil písomne
Dajte si pozor, aby tá listina bola dobre formulovaná a bolo tam všetko na neskoršiu ochranu vášho syna.
Trápi vás "Podielové Spoluvlastníctvo - Úhrada Nákladov" a chcete pomôcť?
Dobrý deň, chcem sa opýtať, či ak sme dvaja spoluvlastníci a je iba jeden elektromer, musím ako menšinový vlastník zriadiť druhý elektromer a novú prípojku.
Dobrý deň,
pri podielovom spoluvlastníctve, pokiaľ ide o užívanie nehnuteľnosti a inštaláciu elektromeru, právne predpisy neukladajú povinnosť menšinovému spoluvlastníkovi realizovať si samostatný elektromer a prípojku. Každý spoluvlastník má právo užívať spoločnú vec (v tomto prípade nehnuteľnosť) v primeranom rozsahu zodpovedajúcom veľkosti jeho podielu.
V zásade, ak je jeden elektromer dostatočný na pokrytie potrieb všetkých spoluvlastníkov, môžete sa dohodnúť o rozdelení nákladov na spotrebovanú energiu podľa vzájomnej dohody. Ak však nie ste schopní dosiahnuť dohodu so spoluvlastníkom, môžete situáciu riešiť viacerými spôsobmi, vrátane zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, napríklad dohodou alebo súdnou cestou.
Odporúčam najskôr pokúsiť sa o dohodu so spoluvlastníkom, aby ste predišli zbytočným nákladom a komplikáciám. Ak by tento postup nebol možný, právnym riešením môže byť podanie návrhu na súdne zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Ak by mali byť na spoločnej nehnuteľnosti dva eletromery, tak náklady na ich zriadenie uhrádzajú obaja spoluvlastníci podľa veľkosti podielov.
Dobrý deň, vlastním dom v podielovom spoluvlastníctve s otcom môjho bývalého priateľa, s ktorým sme sa rozišli. Mám otázku: má môj bývalý priateľ právo naďalej bývať v dome? Ďalej by som sa chcela informovať o ďalšej situácii. Do domu som investovala viac peňazí a ešte stále som naň zaviazaná hypotékou. Napriek tomu mi z domu ponúkajú len 50 000. Ďakujem.
Dobrý deň,
bez nájomnej zmluvy alebo inej zmluvy, ktorá mu umožňuje užívať nehnuteľnosť nemá právo užívať nehnuteľnosť, nakoľko nie je jeho spoluvlastníkom.
Výšku primeranej náhrady za Váš spoluvlastnícky podiel je potrebné určiť na základe hodnoty nehnuteľnosti, investícii do nehnuteľnosti. Pri vyporiadaní je potrebné vziať do úvahy aj to, kto vzal hypotéku, či je ťarcha na dome... Ide o zložitú situáciu, najmä ak jeden zo spoluvlastníkov investuje viac peňazí do nehnuteľnosti než druhý. Odporúčam Vám v tomto smere kontaktovať advokáta. Môžete sa obrátiť aj na niektorého z našich advokátov.
Dobrý deň, potrebujem poradiť. Vlastním spoluvlastnícky podiel 1/2 na nehnuteľnosti a záhrade. Nehnuteľnosť je rozdelená na dve samostatné bytové jednotky. V jednej z nich býva moja slobodná teta, ktorá vlastní 1/2 celku. Ja s manželkou a dcérou bývame v druhej jednotke a tiež vlastníme 1/2 celku. Všetky investície sú na mne, pretože teta nechce na nič prispieť. Chcel by som, aby prispievala na odvoz odpadu v pomere 1/2, no s tým nesúhlasí. Tvrdí, že je povinná prispieť len štvrtinou, nakoľko sme v rodine traja. Záhrada je tiež v podielovom spoluvlastníctve 1/2 pre mňa a 1/2 pre tetu. Roky ju udržiavame len my a teta do nej nechce investovať ani čas, ani peniaze. Navrhol som jej spoluvlastnícke vyrovnanie a odkúpenie jej časti záhrady. Nesúhlasí so spoluvlastníckym vyrovnaním a požaduje za svoju časť záhrady neproporcionálnu sumu. Mám možnosť si od nej nárokovať investície, ktoré sme do spoločnej záhrady a spoločných priestorov vložili? Ústne vždy s každou investíciou súhlasila. Veľmi pekne ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň, bývam u partnera v rodinnom dome. On je spoluvlastníkom polovičnej časti domu, zatiaľčo jeho sestra vlastní druhú polovicu. Právo na dožitie má ich otec. Náklady na kúrenie si medzi sebou delia v pomere 1/3 - otec, partner a sestra, tak ako sa dohodli. Jeho sestra však požaduje, aby som sa ja tiež podieľala na týchto nákladoch. To by znamenalo, že v budúcnosti, po smrti otca, by som mala platit jednu tretinu. Má na to právo? Ďakujem.
Dobrý deň,
vy nie ste spoluvlastník a preto nemáte povinnosť platiť náklady za ich nehnuteľnosť, ak užívate len bratov podiel.
Jediná povinnosť, ktorá by tam bola je, ak by ste spotrebovali energie, na ktorých sa podieľa (ktoré platí) aj sestra.
Sestra asi myslí to, že ak by tam žil len brat, minul by menej vody, elektriny, plynu.
Ale pokiaľ nejde o tieto náklady, tak nemá právo od Vás žiadať žiadnu úhradu.
Trápi vás "Podielové Spoluvlastníctvo - Úhrada Nákladov" a chcete pomôcť?
Vážený pán advokát, mám otázku ohľadom vyporiadania spoločnej nehnuteľnosti. Ja som jej vlastníkom v podiele 7/24; mama má podiel 7/120, 1/12 a 17/120, ujo 1, ujo 2 a teta každý po 7/120 a 1/12. Chcel by som nehnuteľnosť vyporiadať tak, aby ju celú súd prikázal mne. Lenže ujovia a teta to odmietajú a naopak chcú vyplatiť mňa i mamu, lenže ponúkajú o polovicu nižšiu cenu ako je trhová cena a odvolávajú sa na uznesenie o dedičstve po dedovi (dedičské konanie prebehlo v septembri 2018), v ktorom bola cena domu určená na 55 000 eur. Lenže dnes podľa potvrdení od realitných kancelárií je cena domu 90 000 eur. Chcem ich vyplatiť ja, ale oni nesúhlasia, lebo ujo 2 si chce nehnuteľnosť ešte užiť aspoň 3 roky a teta tam býva (má tam trvalý pobyt asi od roku 2015), má 66 rokov, dôchodok okolo 700 eur a tvrdí, že by musela ísť na ulicu. Krátko po dedovej smrti (apríl 2018) nás s mamou vymkli a sami užívajú dom (hoci tvrdia, že nie celý, ale iba oni majú kľúče), robia rôzne rekonštrukčné práce bez nášho súhlasu, keď my s mamou sme väčšinoví vlastníci a vyhrážajú sa, že keď vyporiadanie budeme riešiť súdnou cestou, budú nám účtovať náklady na tie ich rekonštrukcie. Otázky: 1. Majú právo od nás vymáhať náklady spojené so stavbárskymi prácami na dome, keď nás s mamou ako väčšinových vlastníkov vylúčili z užívania domu i z rozhodovania o hospodárení s ním? 2. Máme my s mamou právo sa domáhať odplaty za neužívanie domu, keď oni tvrdia, že neužívajú celý dom a zároveň my nemáme kľúče od domu, iba oni? 3. V prípade podania žaloby na vyporiadanie a zrušenie spoluvlastníctva tak, aby súd prikázal dom do môjho výlučného vlastníctva, mi bolo odporúčané, aby v žalobe mama bola označená na strane žalovaných. Mne sa to nezdá. Prečo by sme nemohli byt žalobcovia obidvaja? A keby aj bola na strane žalovaných, môžem v žalobe dať návrh, aby súdne trovy a trovy právneho zastupovania znášali iba ujovia a teta, ale mama nie? Ďakujem Vám veľmi pekne za odpoveď, lebo už som z nich zúfalý.
Dobrý deň, k jednotlivým otázkam uvádzame nasledovné odpovede :
1./ Stavebné práce na nehnuteľnosti a jej rekonštrukcia : Tu platí ust. § 139 Obč. zákonníka :
"(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd."
Naviac v súlade s ust. stav. poriadku bolo potrebné vykonať ohlásenie stav. úradu prípadne požiadať o stav. povolenie v závislosti od druhu a rozsahu stav. prác. Odporúčame oznámiť stav. úradu stav. úpravy bez ohlásenia prípadne stavebného povolenia a ostatných vlastníkov vyzvať, aby v prácach nepokračovali až do podpísania dohody o hospodárení s nehnuteľnosťou.
Vymáhať náklady na rek. práce od Vás ako podiel. spoluvlastníkov by mohli a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia, kde platí lehota 2 roky, max. 3 roky (§ 107 Ob. zákonníka).
2./ Užívanie domu : Zrejme v tejto otázke k dohode nedôjde, teda aby Vám sprístupnili dom na užívanie v rozsahu Vašich podielov spolu s Vašou mamou. Potom do úvahy prichádza žiadať o vydanie bezdôv. obohatenia, keďže užívajú aj Vaše podiely na nehnuteľnosti. Nájomné vymáhať nemôžete, keďže nájomná zmluva nie je podpísaná. Výška bezdôvodného obohatenia bude fakticky spočívať vo výške nájmu za Váš podiel na nehnuteľnosti.
3./ Úvodom poznamenávame, že Vaša mama ako podiel. spoluvlastník a blízka osoba môže na Vás previesť svoj podiel bez toho, aby ponúkla odkúpenie svojho podielu ostatným spoluvlastníkom. Platí tu ust. § 140 Obč. zákonníka :
"Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov."
Ak by sa tak stalo následne v prípade podania žaloby o zrušenie a vyporiadanie podiel. spoluvlastníctva Vaša mama by už nebola účastníkom súdneho konania.
Ak by svoj podiel Vaša mama na Vás nepreviedla či už na základe darovacej alebo kúpnej zmluvy, potom je pravdou, že ak by ste podali návrh na súd o zrušenie a vyporiadanie podle. spoluvlastníctva s tým, že by ste chceli nadobudnúť celú nehnuteľnosť, potom Vaša mama ako podiel. spoluvlastník by bola účastníkom súd konania u zrušenie a vyporiadanie na strate žalovaných - na strane odporcu.
V súdnom konaní by bol ustanovený znalec na určenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti.
Odporúčame kontaktovať advokáta za účelom spísania dohody o zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva s možnosťou zriadenia vecného bremena spočívajúceho v doživotnom užívaní nehnuteľnosti so zápisom katastra nehnuteľností (ujo, 66 ročná teta).
Dobrý deň. Mám otázku. Môj manžel spolu s matkou kúpili byt, kde každý vlastní polovicu. Po smrti môjho manžela jeho polovicu zdedil náš syn, takže sa stal podielovým spoluvlastníkom bytu. Pred pár dňami som zistila, že svokra svoju polovicu prepísala na svojho druhého vnuka bez toho, aby nás o tom informovala. Moja otázka je nasledovná: Môže ona za svojho života bezdôvodne vydediť zosnulého alebo dediča zosnulého bez akéhokoľvek dôvodu? Je možné takéto rozhodnutie právne napadnúť?
Dobrý deň,
podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka platí (citujeme) :
"Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov."
Keďže je byt v podielovom spoluvlastníctve a spoluvlastnícky podiel svokra previedla na blízku osobu v zmysle ust. § 140 Obč. zákonníka, nakoľko vnuk patrí tiež medzi tieto osoby, svokra nebola povinná ponúknuť svoj podiel na predaj Vášmu synovi a teda mohla bez súhlasu resp. informovania Vášho syna o darovaní svojho podielu na nehnuteľnosti, svoj podiel darovať svojmu vnukovi.
Nie je podstatné to, či vnuk žil spoločne so svokrou.
V prípade, že by ste toto darovanie chceli napadnúť na súde, bolo by to možné len v prípade, že darovacia zmluva bola uzatvorená v tiesni, za nápadne nevýchodných podmienok, pod nátlakom, alebo z dôvodu, že svokra nebola spôsobilá na právne úkony. Určite Vám pred napadnutím darovacej zmluvy odporúčam konzultáciu u advokáta, ktorý Vám poradí, ako napadnúť darovaciu zmluvu a či máte šancu na úspech.
JUDr. Milan Ficek
Advokát, zakladateľ advokátskej kancelárie Ficek & Partners
JUDr. Milan Ficek je advokát s viac ako 15-ročnou praxou, špecializujúci sa na majetkové vyporiadanie, najmä na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, rozdelenie nehnuteľností a majetkové spory medzi bývalými manželmi alebo spoluvlastníkmi. V advokácii pôsobí od roku 2010 a je zapísaný v Slovenskej aj Českej advokátskej komore. Ako uznávaný právny odborník pravidelne vystupuje v televízii JOJ v rubrike Právna poradňa a poskytuje právne komentáre aj pre Markízu, TA3 a STVR. Jeho odborné články a vyjadrenia boli publikované v médiách Forbes, Hospodárske noviny a Trend. Pod jeho vedením patrí Ficek&Partners medzi rešpektované advokátske kancelárie na Slovensku.
JUDr. Milan Ficek
Advokát pre majetkové vyporiadanie
Vydržanie pozemku – Ako získať „papier“ na pozemok cez súd? #67
Užívate pozemok celé roky, staráte sa oň ako o vlastný, no na liste vlastníctva stále figuruje meno vášho pradeda alebo „nezistený ...
Ako chráni spotrebiteľa zákon #66
Kúpili ste si nový telefón, ktorý prestal fungovať? Alebo vám prišli topánky z e-shopu, ktoré vás tlačia? Nakupovanie je radosť, ale ...
