Nárok na majetok ako druh/družka?

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že ste výlučnou vlastníčkou domu, pričom priateľ občas vypomáhal finančne na splátky hypotéky a chod domácnosti vo forme platieb za dodávku energií. V prípade predaja domu vami ako výlučnou vlastníčkou váš priateľ nemá právny nárok na 1/2 z predaja domu, keďže nie je ani jeho podielovým spoluvlastníkom.
Uvádzate, že ste spoločne žili v jednej domácnosti Slovenský právny poriadok nepozná pojem druh - družka a preto musíme vychádzať z ust. § 115 Obč. zákonníka :

Dobrý deň, vo veci uvádzame, že Váš príjem nie je príjmom Vášho partnera a Vy nemáte zákonnú vyživovaciu povinnosť voči jeho dcéram z predchádzajúceho vzťahu.

Pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd podľa zákona o rodine skúma najmä odôvodnené potreby detí a schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča; súd zároveň neprihliada na výdavky, ktoré povinný rodič nemusí nevyhnutne vynaložiť /napr. 3 autá a pod./.

To však neznamená, že súd môže „zobrať“ Váš príjem a z neho určiť výživné. Váš príjem môže súd zaujímať len nepriamo – napríklad ak žijete v spoločnej domácnosti a delíte sa o náklady na bývanie, stravu alebo domácnosť. Vtedy môže súd zisťovať, či sa tým reálne neznížili životné náklady Vášho partnera a či mu nezostáva viac disponibilných prostriedkov

V obdobných prípadoch súdy zisťujú príjem partnerky práve preto, že sa podieľa na spoločných nákladoch domácnosti . Odporúčam, aby Váš partner v konaní jasne preukázal svoje skutočné príjmy, nevyhnutné výdavky, doterajšie platenie výživného a prípadne aj Vašu dohodu, že svoje financie máte oddelené.

Vy môžete zdôrazniť, že máte dve vlastné vyživované deti, na ktoré smeruje Váš príjem.  Ak by súd žiadal údaje o Vašom príjme, neznamená to automaticky, že ho započíta ako príjem Vášho partnera. Ide skôr o posúdenie celkovej životnej situácie domácnost, keďže žijete v jedenj domácnosti a preto sa predpokladá, že výdavky na domácnosť si delíte. Zvýšenie výživného však musí byť odôvodnené zmenou pomerov, nie iba tým, že Váš partner žije s Vami.

Uvádzame, že zákon pojem druh - družka nepozná, Vy ale žijete v spoločnej domácnosti a sama uvádzate, že ste partnery.

Dobrý deň, rozumiem tomu tak, že byt bude vo výlučnom vlastníctve Vášho priateľa a Vy chcete mať právne uchopiteľnú istotu, že pri prípadnom rozchode nebudete musieť odísť zo dňa na deň.

Z pohľadu Občianskeho zákonníka je rozhodujúce, aby ste mali k bývaniu v byte jasný právny titul. Ak by ste byt užívali bez právneho dôvodu, posudzuje sa to ako užívanie bez právneho dôvodu so vzťahom bezdôvodného obohatenia, čo je slabá pozícia pre Vašu požiadavku „výpovednej lehoty“ .

Ak nechcete nájom, ale chcete si dohodnúť pravidlá bývania vrátane lehoty na odchod, považujem za použiteľné riešenie uzavrieť s priateľom dohodu o úhrade nákladov na spoločnú domácnosť s odkazom na ust. § 51 a ust. § 115 Občianskeho zákonníka /citujeme/ :

§ 51 :

Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

§ 115 :

"Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby."

Ak je Vaším cieľom konkrétne 2 mesiace na vysťahovanie, odporúčam to priamo tiež v zmluve upraviť. Zároveň Vám odporúčam riešiť aj finančnú stránku bývania tak, aby ste si zbytočne nezhoršili postavenie do budúcna. Ak by ste priateľovi prispievali na hypotéku alebo investovali do rekonštrukcie, má význam mať písomne upravené, či to považujete za príspevok na spoločné fungovanie, alebo za výdavok, ktorý sa musí pri rozchode vyrovnať (aby sa neskôr spor nezvrhol na tvrdenia o užívaní bez právneho dôvodu a bezdôvodnom obohatení), uvedené sa týka aj nákladov spojených s bývaním /poplatky správcovi bytového domu podľa zálohovéh predpisu, náklady na úhrady za služby spojené s bývaním - elektrina, plyn, internet a pod.. Tu odporúčam rovnako sa dohodnúť na sume, ktorou budete prispievať na bankový účet priateľa napr. v podiele 1/2 k celku, čo je tiež podstatné, aby nevznikol spor o tom, že ste na spoločnp domácnosť nič neprispievali.

V dohode je podstatné, aby obsahovala identifikáciu bytu, dobu trvania alebo spôsob ukončenia, a výslovne dohodnutú lehotu na vypratanie po skončení (napr. 2 mesiace). Takto si zabezpečíte práve tú praktickú ochranu, ktorú popisujete, bez toho, aby ste museli vstupovať do režimu odplatného nájmu.

V prípade potreby nás môžete kontaktovať, aby sme Vám predmetnú zmluvu vypracovali.

Dobrý deň,
vaša otázka je veľmi častá v praxi, najmä pri dlhodobom spolužití partnerov bez uzavretia manželstva. Najskôr je dôležité pochopiť, že podľa slovenského práva, ak nie ste manželia, nemáte zo zákona žiadne právo na doživotné užívanie bytu po smrti druha, ak nie ste vlastníkom bytu alebo ak vám za života nebolo vecné bremeno spočívajúce v práve užívania bytu partnerom zriadené. 

Ak by ste chceli mať istotu doživotného užívania bytu odporúčam zvážiť tieto možnosti:
a) Zriadenie vecného bremena doživotného užívania bytu v prospech vás zmluvou, ktoré by partner mohol zapísať do katastra nehnuteľností. Toto vecné bremeno by bolo záväzné aj pre jeho dedičov.
b) Partner by mohol spísať závet, v ktorom by vám odkázal právo doživotného bývania v jeho byte. 

Ak by ste sa spoliehali len na ústnu dohodu alebo spoločné platenie nákladov, tieto skutočnosti vám nezakladajú žiadne právo na užívanie bytu po smrti vášho partnera. 

Odporúčam, aby ste sa s partnerom porozprávali o možnostiach a následne navštívili notára alebo advokáta, ktorý vám pomôže s prípravou zmluvy o zriadení vecného bremena alebo závetu. V opačnom prípade hrozí, že po jeho smrti Vám budete nútená byt opustiť. 

Dobrý deň,

V prípade, že byt je vo výlučnom vlastníctve Vášho partnera a Vy máte právo na trvalý pobyt, to však nevytvára užívacie právo k nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti môže s ňou voľne nakladať, vrátane predaja bytu, bez potreby zabezpečiť náhradné bývanie pre druh alebo družku ak nemáme žiadny spôsobom riešené užívanie nehnuteľnosti (zmluvne). 

Aj keď právny rámec neustanovuje povinnosť vlastníka bytu poskytnúť druhej osobe bývanie po predaji, konanie môže byť záležitosťou toho, čo je považované za vhodné medzi dvomi osobami žijúcimi v spoločnej domácnosti, s ohľadom na najlepšie záujmy dieťaťa.

Ak by Vás vyhodil na ulicu, bolo by možné podať minimálne neodkladné opatrenie, aby Vás pustil do nehnuteľnosti. 

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že žijete ako druh a družka, pričom druh chce dom predať synovi a ponechať v prospech syna právo doživotného bývania v byte. Sme názoru, že ak dom predá synovi, je nadbytočné zriadenie vecného bremena v jeho prospech - teda v prospech syna, lebo syn bude vlastníkom nehnuteľnosti.

Uvádzame tiež, to je len naša poznámka, že ak dom predá synovi, možnosťou je zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania v prospech druha, ako aj vo váš prospech.

Niektoré veci do domácnosti ste kupovali spoločne, ako aj vy ste sa finančne podieľali na nákladoch spojených s prípadnou rekonštrukciou byt. Ak chcete nateraz dosiahnuť, aby ste boli poistená pre prípad sťahovania z domu, je potrebné spísať listinu s prehláseniami oboch strán, ktoré veci a v akom rozsahu patria vám a ktoré vášmu druhovi, ako aj prípadne finančné vyporiadanie investícií do domu z vašej strany.

Na spísanie kúpnej zmluvy, dohody o vecnom bremene ako aj dohody o vyporiadaní  hnuteľných vecí odporúčam kontaktovať advokáta.

Vo veci môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
napriek tomu, že žijete spolu ako druh - družka, toto spolužitie nezakladá zo zákona nárok na dedenie. Vzhľadom na okolnosť, že Váš priateľ má deti, jedinými zákonnými dedičmi v prípade úmrtia priateľa budú jeho deti.

Riešením Vami uvedenej situácie je, aby ste spísali darovaciu zmluvu vo Váš prospech a následne v prípade jeho úmrtia nehnuteľnosť už nebude predmetom dedenia.

Na spísanie darovacej zmluvy odporúčam kontaktovať advokáta, aby zmluva bola právne perfektná.