Podielové spoluvlastníctvo čo to je?

Právna úprava podielového spoluvlastníctva je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Spoluvlastníctvo nie je tzv. delené (t.j. také, že jednotlivým spoluvlastníkom patrí právo samostatne disponovať s určitou oddelenou časťou veci. Podielový spoluvlastník môže nakladať s určitou vecou samostatne iba ak došlo k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva. Ide o tzv. ideálne spoluvlastníctvo, t.j. napríklad pri pozemkoch na každom 1 cm2 má každý zo spoluvlastníkov svoj podiel. Nie je určené ktorá časť patrí ktorému spoluvlastníkovi

Každý spoluvlastník sa podieľa tzv. "mierou účasti na právach a povinnostiach". Mierou účasti každého spoluvlastníka je spoluvlastnícky podiel určený zlomkom (napríklad 1/2) alebo percentom (napríklad 50%). Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach k spoločnej veci vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Určuje sa tým rozhodovanie na hospodárení s vecou, podiel na úžitkoch z veci ale aj na povinnostiach.

Preto je nevyhnutné vždy poznať výškuu podielu spoluvlastníka.

Výška spoluvlastníckeho podielu sa určuje

• a) napríklad zmluvou ale aj jednostranným úkonom,
• b) napríklad rozhodnutím súdu podľa § 142),
• c) alebo právnym predpisom (zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ale aj Občianskym zákonníkom (§ 137 ods. 2, § 149 ods. 4, § 473 až 475a)

Asi najčastejšie ide o určenie výšky podielu dohodou (zmluvou) medzi spoluvlastníkmi (napr. ak kupujú spoločne vec). Zmluva môže byť aj ústna, nie však pri nehnuteľnostiach. Dokonca zákon nevyžaduje ani dohodu o výške podielov, stačí ak je uvedený spôsob určenia výšky podielov v budúcnosti.

Výška podielu na spoločnej veci nemusí byť z výslovne určená. Musí byť len zrejmé, že vzniká spoluvlastnícky vzťah. V takom prípade sa uplatní tzv. nevyvrátiteľná zákonná domnienka (podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka), podľa ktorej sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

---